Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

štvrtok, 04 január 2018 12:24

Dievča s broskyňami

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pozerá sa na nás z obrazu. Mladé dievča, pred ktorým sú na stole tri broskyne. Bola vôbec skutočná? Napadlo vám niekedy, aký bol jej príbeh? Ak by ste to chceli zistiť, stačí sa začítať.

 

Ak chcem napísať o tejto knihe, musím začať jej pozoruhodným autorom. Eugene Schoulgin je nórsky spisovateľ, ktorý pochádza z rodiny ruského maliara a historika umenia A. Schultza, preto je jeho orientácia na ruské prostredie úplne prirodzená.

Jeho tvorba je taká ako on, kozmopolitná.

Je, aj nie je Rus. Teda, aby som to vysvetlila. Svoj život prežil v Nórsku, ale v detstve žil aj v Taliansku a Francúzsku, čo na ňom zanechalo stopu. Vyštudoval archeológiu a dejiny umenia, no a dnes je úspešným spisovateľom. Možno nedosahuje svetoznámosť iných severských spisovateľov, ale aj tak je to zaujímavý literárny zjav. Je členom medzinárodného PEN klubu, a dokonca bojoval za slobodu slova vo svete, vďaka čomu pomohol vyslobodiť niekoľkých uväznených kolegov v Turecku, Mexiku či Afganistane. Jeho tvorba je taká ako on, kozmopolitná, otvorená rôznorodosti a plná skrytého humanizmu.

Knihu Dievča s broskyňami tvoria len štyri poviedky. Na začiatku som ich čakala viac a bola som preto úprimne prekvapená. Potom som však pochopila, že každý príbeh je originálny, naplnený toľkými mikropríbehmi a pocitmi, že by vystačili na samostatné romány. Všetky sa odohrávajú v Rusku, sú plné paradoxov, no priamo neodsudzujú nikoho. Asi v tom je čaro tohto autora. Príbeh, ktorý si prečítate, doslova zatne do živého vo vás. Netreba písať proti vláde, proti režimu, proti korupcii, všetko je tam akoby podprahové. A krásne premiešané s ľudskými životmi, až neviete, či a čo je vlastne dobré a čo zlé.

„Svoj život som venovala práci, muselo to tak byť, hoci ma to stálo nemálo sĺz. Aj my, čo sme boli v strane, sme vedeli a videli, že náš systém má svoje nedostatky, no nechceli sme z toho vyvodzovať dôsledky.“

Štyri príbehy sú ako štyri silné šálky kávy.

Prvý príbeh je veľmi krátky a rozpráva o zavedení cenzúry v súčasnom Rusku. Druhý je o Serovovom obraze, o živote dievčaťa z obrazu a jej rodiny, ktorý sa z obdobia prosperity zrazu preklopil do smútku a bolesti. Tretí nás prenesie k historickej freske, ktorú sa snaží reštaurátorka obnoviť všetkými silami. Až tak, že jej uniká svet okolo.

Pre mňa bol najzaujímavejší štvrtý príbeh. Zážitok dvojice, bývalých manželov, ktorým sa pokazí auto. V zdanlivo beznádejnej situácii sa ukazuje tvár obyvateľov mestečka, ktorí sa im snažia (ne)pomôcť, ako aj ich vlastná bezradnosť. Chvíľkami máte pocit, že na ich mieste by ste asi reagovali podobne. Stres, obavy a strach vyplavujú z cestovateľov všetky druhy pocitov, ktoré však tak veľmi splývajú s ruským prostredím, až sa stávajú bezfarebnými. Podarí sa po hodinách čakania auto naštartovať?

„Hovoríte o ruskej trpezlivosti, ako sa v tichosti necháme utláčať, o slovanskej duši, čo chce byť mučená, chce počúvať, chce trpieť – hej, máme k tomu blízko, bože dobrý, veľmi blízko. A je tu tiež akási rezignovanosť, presvedčenie o tom, že všetko zle skončí. Tak ako židia čakajú ďalší holokaust, aj my čakáme na ďalšiu pohromu. Nevytvárame nič pre budúcnosť, pretože sme sa naučili v budúcnosť neveriť.“

Mám pocit, že autor píše o ťažkých témach s ľahkosťou. Len tak mimochodom spomína všadeprítomnú korupciu, chudobu, alkoholizmus. Zároveň je uňho badateľný nadhľad a rešpekt ku kultúrnej odlišnosti. Starý deduško, bývalý vojak, odkrýva v jednom príbehu tajomstvo povestnej ruskej duše. Rusi žijú tu a teraz, akoby vedeli, že minulosť bola krutá a ďalšie trápenie na nich zase o chvíľku čaká. Preto je ich vnímanie času, sveta a priestoru iné ako na západe. Do ich duší sa všetko zapísalo a oni s tým musia žiť.

Do ich duší sa všetko zapísalo a oni s tým musia žiť.

Štyri príbehy sú ako štyri silné šálky kávy, ak ich čítate s celou hĺbkou, ktorú v sebe nesú. Je cítiť, že autor má Rusko rád, rešpektuje jeho nepochopiteľnosť. Zároveň prináša paletu pocitov a emócií, ktoré sú si vzájomne protichodné. V smútku je ukrytá radosť, v beznádeji nádej, v odcudzení blízkosť. Rusku sa asi skutočne nedá rozumieť hlavou.

„Zomrel vo vojenskej nemocnici v Paríži. Mal choré srdce, dostal záchvat, nič vážne, nič, s čím by si naši lekári nedokázali poradiť. Keby sa to stalo tu v Peredelkine, bol by skončil v najlepšej moskovskej nemocnici, v rukách najlepších lekárov. Ale tam, v Paríži, nik nevedel, kto je, neovládal reč, zobrali ho a odviezli kamsi, kde ho nechali ležať a zomrieť na chodbe.“

Dievča s broskyňami by mohlo upútať všetkých, ktorí sa zaujímajú o ruskú kultúru a históriu. Myslím, že najmä ich (ale nielen) môže toto literárne dielo milo prekvapiť a zaujať.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Eugene Schoulgin
  • Národnosť: nórska
  • Knihu vydalo: MilaniuM
  • Počet strán: 153
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: ostatné
  • ISBN: 9788089178667
Čítané 94 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.