banner top eknihy.guru

Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 25 jún 2017 17:18

A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Ak ste matkou, určite zisťujete, že výchova dieťaťa je občas niečím nevyspytateľným, na čo neexistuje manuál a niekedy nepomáhajú ani zaručené dobré rady. Ako z tej malej bytosti vykresať vychovanú a samostatnú osobu a nestratiť pri tom nervy? Materstvo často nie je prechádzka ružovou záhradou, preto je dobré pozrieť sa na to, v čom spočíva tajomstvo výchovy à la France.

Pamela vo Francúzsku nikdy nechcela žiť. Teda, ako sama píše, pôsobila ako úspešná reportérka Wall Street Journal a jej domovom bol celý svet. To, že stretne Angličana, vydá sa a usadí v Paríži, nepredpokladala. Paríž sa tak stáva miestom, kde je doma a zároveň ostáva cudzinka. A to aj vtedy, keď sa jej narodia deti. Najprv dcérka, prezývaná Fazuľka, a následne dvojičky. Veľká rodina žijúca v mulikultúrnom pomedzí americko-anglicko-francúzskych výchovných metód.

Veľká rodina žijúca v mulikultúrnom pomedzí americko-anglicko-francúzskych výchovných metód

„Francúzky nie sú posadnuté materstvom, ani ochranou a pohodlím svojho nenarodeného plodu. Neznamená to, že im na ňom nezáleží. Sú si veľmi dobre vedomé obrovskej životnej trasformácie, čo ich čaká. Ale signalizujú to inak ako Američanky. Zatiaľ čo my ukazujeme svoje odhodlanie tým, aké sme úzkostlivé a ochotné obetovať sa už vopred, Francúzky signalizujú to isté odhodlanie pokojom a tým, že sa nezriekajú pôžitkov a radosti zo života.“

Ako však Pam zisťuje, predsa len tie rozdiely existujú. A sú očividné. Francúzske deti od detstva pôsobia samostatnejšie, odvážnejšie, sú vychované, poslušné, vedia sa pozdraviť, nehučia, neváľajú sa po zemi, jednoducho nevystrájajú. Treba však dodať, že autorka píše o deťoch z lepšej strednej vrstvy, takže sama hovorí, že s inými veľmi do kontaktu neprichádzala. Ale deti sú vždy deti. A tie jej jednoducho neboli na Francúzsko „dosť francúzske“.

Preto sa ako bývalá reportérka rozhodne pátrať po tom, v čom tkvie tajomstvo francúzskej výchovy. Francúzi dali svetu skvelú gastronómiu, módu, eleganciu, štýl... a snáď vedia o rodičovstve niečo, čo je iným rodičom, mimo Francúzska, zatajené. S otvorenými očami začína skúmať svoje okolie a hľadať to, v čom je zásadný rozdiel.

V čom tkvie tajomstvo francúzskej výchovy?

„Parížske matky nie sú len chic, sú aj záhadne pokojné. Nevykrikujú na deti z opačného konca parku, neutekajú z neho s vreštiacim dvojročným krpcom v márnej snahe pripútať ho späť do buginy. Majú elegantný postoj. Nesála z nich kombinácia únavy, starostí a existencie na pokraji nervového zrútenia ako z amerických matiek (mňa nevynímajúc). Keby nemali so sebou deti, ani by vám nenapadlo, že sú mamy.“

A zisťuje, že tých rozdielov je viac. Samozrejme, americká, francúzska a slovenská výchova má svoje špecifiká, aj vzhľadom na konkrétne životné podmienky, no mnohé veci sú podobné a úprimne si myslím, že mnohé matky by ich, ešte predtým ako sa stanú matkami, mali vedieť. Asi som zabudla uviesť, že kniha je určená pre ženy. Muži sú v nej prítomní, ale v podstate je celá iba o materstve a jeho nástrahách.

Materstvo je totiž nový stav bytia. Stane sa to „za chvíľku“ a síce naň deväť mesiacov čakáte, v podstate ako prvorodička neviete, čo máte čakať. Podobne aj Pamela bojuje s konvenciami, predsudkami, zaručenými dobrými radami, ktoré narobia viac škody ako úžitku. Je úprimná a celá kniha zachytáva skutočný život skutočnej matky. Nesnaží sa byť vtipná nasilu, ani sa nerúca, neupadá do depresie, proste píše o tom, že ak to nezvládate, niečo len robíte zle. A keď to napravíte, bude lepšie.

„Francúzska éducation nie je o trestaní, ale o učení. Ale aj francúzski rodičia sú občas zúfalí. Aj malí Francúzi sa občas hádžu v supermarketoch o zem a vyvádzajú v reštauráciách.“

Dieťatko je síce malinké, ale považuje sa za samostatnú bytosť, ktorá potrebuje vedieť, kedy a aké pravidlá platia

Osobne ma kniha zaujala, pretože v čase, keď som knihu čítala, sa narodilo prvé dieťatko mojej dobrej kamarátke. A ja som s ňou zrazu riešila tie „ženské“ veci ako epidurálka (určite nie, treba to nechať na prírodu), bonding (dve minúty na tele matky pomôžu vytvoriť puto na celý život), dojčenie (len nikdy žiaden príkrm, len dojčiť a dojčiť, najmenej dva roky), kúpanie a všetko iné. Pozorovala som stav v slovenskej realite, čítala americký pohľad na francúzsku výchovu a dospela som k záveru, že ako my, tak aj Američanky, máme potrebu splniť ideál obetavej matky. Matky, ktorá pôrodom zahodí svoj život a žije pre dieťa.

Asi to vyznieva kruto a pravdepodobne s tým nebudete súhlasiť. No poznanie situácie za hranicami môže byť oslobodzujúce a pomôcť zbaveniu sa reťazí toho, čo by ste mali. Totiž Francúzky majú materskú tri mesiace, za ten čas musí mať dieťatko režim, ony naspäť postavu a ešte musia byť všetci dostatočne samostatní. Dieťatko je síce malinké, ale považuje sa za samostatnú bytosť, ktorá potrebuje vedieť, kedy a aké pravidlá platia. Deti však samostatnosťou netrpia citovo, skôr naopak, citovo nie sú vydierané, sú spokojné, teda samostatné, pretože prevláda vzájomný rešpekt.

Ak sa teraz chytáte za hlavu, že čo to tu píšem, tak vás rovno odkazujem na knihu. Možno nebudete súhlasiť so všetkým, ani ja som niektoré pasáže nevedela prijať, ale vedú k zamysleniu. Ako byť matkami nás totiž nik neučil. A to, že nám to nejde ideálne, je prosto prirodzené. Francúzky však prízvukujú, že dieťaťom vaša vlastná existencia nekončí.

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Pamela Druckermanová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: NOXI
  • Počet strán: 255
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: ostatné
  • Poznámka: Kniha vhodná pre matky a budúce matky
  • ISBN: 9788081114267
Čítané 394 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.