Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 16 august 2015 18:28

Medzerový plod

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Keď umrie niekto blízky, je to ťažké. Všetky spomienky, nevypovedané slová i úsmevné príhody sa zrazu odniekiaľ vynoria a človeka zaplavia. Veronike Šikulovej sa z nich podarilo vytvoriť jedinečný román, ktorý citlivo vypovedá o odtieňoch života, o smiechu cez slzy i plači radosti. No najmä o tom, že mama je vždy len jedna.

Medzerový plod je knihou o svete, ktorý existoval, možno ešte aj existuje, a pritom sa zdá byť neurčito vzdialený. Vystupuje z neho nekonečná nostalgia, akoby hmlistý pocit smútku za tým obyčajným, čo sa nám vďaka spisovateľkinmu jazyku zdá ako výnimočné. Príbehom nás v tretej osobe sprevádza hlavná Hrdinka. Jej život je vcelku bežný. Akurát, práve jej umiera mama, bývalá lekárka, ktorá ešte pred časom pomáhala iným. Dnes sama potrebuje pomoc.

„Mama bola doktorka, pekná a prísna, možno až autoritatívna. Jej starostlivosť si obe sestry užívali. Vedela, že malé je veľké, že z ticha vedia bolieť uši, zlé sa vie obrátiť na dobré, a škaredé môže byť aj pekné, záleží na tom, ako a odkiaľ sa na vec pozeráme.“

Aj keď utrpenie trvá dlho a my sme jeho súčasťou, život okolo nás sa nevie zastaviť.

Mama je len jedna

Sekvencie zamyslení nad jej situáciou, presiaknuté zúfalstvom z chodieb nemocníc či nemenného zdravotného stavu, striedajú spomienky. O tom, že s mamou je radosť listovať kuchárske knihy, len tak prezerať recepty, nakupovať v kvetinárstvach i na blších trhoch. Ale i o tom, že stihnúť koncert je náročné, ak je prvoradým cieľom odviezť taxikárovu zajačicu domov. Aj keď utrpenie trvá dlho a my sme jeho súčasťou, život okolo nás sa nevie zastaviť.

Dej knihy je sledom menších a kratších príbehov, ktoré sa prelínajú so zamysleniami spisovateľky. Objavuje sa v ňom aktívna babička Jolanka, u ktorej vždy prežívali nekonečné letné prázdniny plné príjemných i nepríjemných chvíľ. Jednou z nich bol zvyk hneď na začiatku nechať dievčatá ostrihať na chlapcov. (Túto traumu podľa mňa prežilo veľa dievčat.) Ďalším je spomínanie na sestrinu svadbu, na ktorej si najviac pozornosti opäť zaslúžili vlasy, konkrétne Hrdinkin „chic“ účes na ježka. Keď si predstavujete komickosť opísaných situácií, tak sa jednoducho musíte smiať.

„Ich dva veľké kufre putovali pod postele, popoludní išli k holičovi, šmyk šmyk, držal sa rytmu, mašinka vrngala, dodnes si pamätá teplé slzy, ktoré jej stekali po tvári, keď ich babička dala ostrihať na vojáčikov a stříhali ich takmer dohola, vypadali jako blbci jak i všichni dokolala.“

Život ide ďalej

Paralelne sa v deji odvíja prítomnosť. Hrdinka je dcérou. Dnes sa stará o svoju mamu, ktorá má nevyliečiteľnú chorobu. Popritom je manželkou svojho múdreho manžela, fyzika, posadnutého zhromažďovaním kartónových škatúľ v podkroví domu. Je aj matkou detí, s ktorými prežíva klasickú školskú realitu. Je tiež zamestnankyňou, spisovateľkou, ženou, no najmä ľudskou bytosťou, ktorá je svedkom toho, ako stráca niekoho blízkeho a nemôže tomu zabrániť.

Hrdinka je dcérou. Dnes sa stará o svoju mamu, ktorá má nevyliečiteľnú chorobu.

Ťaživá choroba nemení len chorého človeka, ale aj jeho najbližších. Zrazu sa to „každodenné“ mení na sviatočné a každý spoločný okamih je vzácny ako šafran, najmä ak ho sprevádzajú spoločné spomienky. Preto táto výpoveď nie je patetickou snahou vyrovnať sa s bolesťou, ale skôr poetickým vyznaním sa a vzdaním pocty rodičovi, ktorý možno nebol dokonalý, ale pre svoje dieťa jedinečný.

„Vždy, keď z nemocnice odchádzala, rozplakala sa. Bála sa, že mama zomrie a nechá ju na svete samu, že jej svet sa scvrkne, zosmutnie, že nebude mať koho poslúchať, komu ukázať, že je dobrá, že vie, že sa pekne stará o deti, vie vynikajúco variť aj piecť, vie sa pekne obliecť, píše knižky a vie rozveseliť alebo inak potešiť okolie. Iný by možno jej poslušnosť a chuť byť dcérou až naveky považoval za neslobodu, no ona sa cítila dobre, brala to ako radostný náznak nesmrteľnosti našej podstaty, jej premenlivých podôb a schopnosti nájsť vlastné východisko.“

Čitateľ sa na príbehoch viac smeje ako plače.

Čitateľ sa na príbehoch viac smeje ako plače. Ak zažil detstvo pred rokom 1980, tak mu budú blízke všetky špecifické fenomény vtedajšej spoločnosti. Bude sa musieť usmievať pri spomienke na mládežnícke bály, trapasy prvých lások s týpkami, čo skôr odpudzovali ako priťahovali. A najmä, začnete si viac všímať muchy ako domácich miláčikov, ktorých treba „zabiť“.

Ak čakáte oddychovku s klasickou zápletkou, budete sklamaní. Táto kniha patrí do osobitnej kategórie. Osobne by som ju odporúčala náročnejšiemu čitateľovi, ktorý má chuť vcítiť sa do príbehu i pocitov Hrdinky. Spomínať, rozjímať, dumať. Tiež sa inteligentne smiať a plakať. Samotný život môže byť oveľa zaujímavejší ako vymyslený príbeh.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Veronika Šikulová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 199
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: ostatné
Čítané 836 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.