banner top eknihy.guru

nedeľa, 30 apríl 2017 08:20

Prostonárodné slovenské povesti

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Rozprávky k detstvu neodmysliteľne patria. Dnes frčia ich moderné varianty s množstvom obrázkov a menším priestorom na text, deti sú vedené k poznávaniu skrze oči, no ku klasike slovenských diel patria príbehy, ktoré zozbieral Pavol Dobšinský. Rozprávky bohaté na slová s určitými nezameniteľnými poznávacími znakmi.

Pavol Dobšinský zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich však zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela, ktoré boli pôvodne určené dospelým, stali vhodnými pre detských čitateľov. V rokoch 1858 – 1861 vydal súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti a krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v ôsmich zošitoch s názvom Prostonárodné slovenské povesti. Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky.

Prostonárodné slovenské povesti vyšli už v roku 1972 v edícii Zlatý fond vydavateľstva Tatran a práve toto vydavateľstvo pri príležitosti svojho 70. výročia prináša reedíciu kníh, aj keď pod názvom Prostonárodné slovenské rozprávky. V pôvodnej verzii Tatrana je okrem iného zaujímavé i to, že na konci každej povesti/rozprávky je napísané meno človeka, od ktorého sa ju Dobšinský dozvedel.

V pôvodnej verzii sú aj mená tých, ktorí príbeh Dobšinskému prerozprávali

Napriek tomu, že vydané príbehy sú možno menej šťavnaté, ako boli tie zachytené rozprávaním, čo im však nechýba, je krutosť. Niekedy až prekvapujúca. Za nezištnú pomoc a dobré srdce vždy nasleduje odmena alebo dobrá rada. Pyšní, nepriateľskí a zlí ľudia sú vždy potrestaní. No nie hocijako. Sú uvarení v hrnci zaživa. Roztrhaní drakom na márne kúsky. Povláčení na konskom chvoste. Alebo z nich prípadne ktosi trhá žeravými kliešťami mäso z tela. Byť dieťaťom, celkom mi to stačí na zlé sny!

„Šiel dlho. Až naraz vidí, ako dve veľmi veliké ohnivé skaly jedna o druhú sa zrážali, až žeravé iskry naširoko, naďaleko odskakúvali. Tie ho prepustiť nechceli a dobre ho tam nespálili.
,Ej,´ povedá im Janko, ,veď mne tu pri vás ide o skapanie. Nože ma, no, len prepusťte!´
,Veď ťa prepustíme,´ zahrmeli skaly, ,ak nám od toho draka odpoveď donesieš, na aký spôsob by sme my od toho bitia prestať mohli.´“

Rozprávkam rozhodne nechýba krutosť

Spôsob podania rozprávok je iný ako dnes. Dej sa rozbieha postupne, príbehy sú plné dnes už nepoužívaných slov a prirovnaní, práve to však dielo obohacuje. Niektoré sú veľmi krásne a ak dieťa, ktoré si knižku bude čítať, nebude nejakému výrazu rozumieť, rodičom to dáva príležitosť na to, aby ho upozornili na krásu nášho jazyka. Kde inde sa dozviete, že „mal hlavu ako riečica“ alebo že „najstarší syn mal prvô právo“ či sa ponáhľal tak, až „mu za pätami ni chýru ni vidu nebolo“?

V týchto príbehoch sú udržiavané klasické rozprávkové postupy a skutočnosti, v ktorých má veľkú úlohu aj symbolika čísiel. Králi majú troch synov alebo tri dcéry; švárny junák musí prejsť cez tri kráľovstvá, aby splnil úlohu; zlo sa zjavuje v symbolickej dvanástej hodine; draci majú tri, sedem, deväť alebo dvanásť hláv a tak podobne. Čísla sa opakujú, nie je možné prehliadnuť ich.

„V sedemdesiatej a siedmej krajine, za červeným morom a dubovou skalou, kde bol svet doskami obitý, aby sa zem doňho nesypala, tam bol raz jeden kráľ. A ten kráľ mal jednu záhradu, a v tej záhrade jeden strom, ktorému na krásu páru nebolo v celom svete.“

Dobro vždy zvíťazí.

Niektoré rozprávky sú však skutočne vtipné, trebárs taký Lomidrevo sa svojim rodičom narodil, keď mala jeho mama 90 rokov a bola ešte „zdravá a čerstvá“. Dojčila ho 7 x 7 rokov a ešte tri roky k tomu. Kto si vôbec trúfne vyrátať jej vek? To, čo rozprávania okrem iných vecí ešte spája, je samozrejmá poslušnosť detí voči rodičom. Neurobia nič, na čo nedostanú povolenie, aj keby to malo otca či matku stáť život. Možno aj to podprahovo pôsobí na malých čitateľov...

Krásna je skutočnosť, že dobro vždy zvíťazí. Nie je to žiadne prezradenie konca, takto to v rozprávkach chodí a práve toto posolstvo je u Dobšinského vždy prítomné. Práve morálna prevaha lásky, dobra, priateľstva, obetavosti a trpezlivosti je odkazom rozprávok, ktoré pôvodne rozprávkami neboli. Príbehy si možno kedysi rozprávali ľudia počas dlhých zimných večerov, pričom mihotavé svetlo petrolejky im dodávalo tú správnu, takmer čarovnú atmosféru. Ich čítanie je však zážitkom aj dnes, pri bielom svetle elektrických lustrov...

„Ja som, pravda, tam nebol, ale som počul, aj to ešte, že žijú i podosiaľ všetci spolu, ak nepomreli.“

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Pavol Dobšinský
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 800
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 1972
  • Žáner: pre deti
  • ISBN: 9788022208192
Čítané 370 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.