banner top eknihy.guru

utorok, 25 apríl 2017 10:22

Konečne dvanásťročná

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Poznáte ten úžasný pocit, keď dostanete na narodeniny presne to, čo si želáte najviac na svete? Tá radosť, to bezbrehé nadšenie, pretože zhmotnené prianie držíte v rukách a zažívate neopísateľnú spokojnosť. No niekedy sa plnenie túžob neudeje presne tak, ako by sa malo a výsledok je podivne rozpačitý až trápny. Alebo aj úplne pokazený, no v každom prípade nezabudnuteľný. 

To, čo chcete, nie je vždy to, čo potrebujete. Rory to spoznala na vlastnej koži. Je to dievča ako každé iné. Má plno túžob a prianí, no na mnohé z nich jej rodičia odvetili, že jej ich splnia, až keď dovŕši určitý vek. Tá presne stanovená čarovná hranica je dvanásť rokov a Rory sa svojich narodenín nevie dočkať. Už od siedmich rokov si odkladá svoje tajné želania do krabice, aby si z nich nakoniec vybrala tie najdôležitejšie. Samozrejme, prešli selekciou, a tak je ich už len dvadsaťdva. S Rory sa môže stotožniť každý, pretože nie je jediná, čo má priania, všetci po niečom túžime, máme doslova tony želaní. Ale zamysleli ste sa na nad nimi dôkladne? Aby sa nestalo, že dostanete to, čo nepotrebujete... presne ako Rory. 

To, čo chcete, nie je vždy to, čo potrebujete

Všetko to začalo nevinnou rúrou. Tou, v ktorej sa Rory na školskom výlete zasekla. Samozrejme, zhodou náhod, nie že by to plánovala. Zachránila ju z nej staršia pani so zvláštnym znamienkom v tvare kačky na tvári, na ktorej slová musela neskôr dievčina myslieť, lebo zneli ako veštba. Alebo prekliatie. No kto by dnes veril na také veci, však? 

„Nedostaneš, čo chceš, Rory Swensonová, kým nezistíš, čo vlastne potrebuješ.”

Ako to spozná? A vôbec, ona sa potrebovala dostať von z rúry a späť k triede, nemyslela si, že sa to bude vzťahovať aj na narodeninové priania. No každopádne, želaní bolo neúrekom a Rory si ich postupne začína plniť. Od pitia kávy, používania rôznych spotrebičov a nakupovanie bez dozoru, či sedenia na prednom sedadle auta, sa dostáva k závažným rozhodnutiam chce vidieť horor, nechať si prepichnúť uši a oholiť si nohy. A, samozrejme, chce nový mobil. Nie iba taký pre deti s GPS lokátorom! 

„Vítam vás späť,´povie milá predavačka, ktorá nám predala telefón. ,Zabudli ste niečo?´ ,Stratila som telefón,´poviem hlasnejšie a s každým slovom ma pichne v hrudi.
Rozžiari sa jej tvár. ,Hej, Roby!´ zakričí ponad plece. ,Máme víťaza!´ Robby je asi manažér, lebo vybehne z kancelárie s notesom v ruke. ,Niekto prekonal štyri hodiny?´ Žena šťastne prikývne a ukáže na mňa palcom. ,Pätnásť minút!´"

Postupné prenášanie zodpovednosti vyzerá byť spočiatku ako skvelá vec

Musím sa priznať, že som sa veľmi bavila na rodičoch hlavnej hrdinky. Neboli úplne konvenční, práve naopak. Otec, ktorý si už rok necháva vo vlasoch modrý pruh, aby splnil stávku. Mama, ktorá predpokladala, že dvojtlačidlový mobil nebude presne to, čo si dcéra praje. Ich nadhľad by som raz chcela mať. Obaja ju však dobre poznajú, a tak jej dovolia si priania postupne plniť. Následky si však musí niesť sama. Toto postupné prenášanie zodpovednosti na samotnú Rory vyzerá spočiatku ako skvelá vec.

Niekedy, okrem pohrôm a trapasov, sa jej dostane aj nechcenej pozornosti. A to je práve to, čomu by sa rada vyhla. V škole sa totiž nakrúca film s tínedžerskou hviezdou a ona vyzerá ako jednooký pirát s uchom ako slon. Akoby nestačilo, že sa neskutočne strápnila, ešte si ju aj mýlia s chlapcom zo školy, ktorý má rovnaké krstné meno ako ona. Sled náhod a vtipných situácií je neuveriteľný a nepretržitý. Je ako malá chodiaca katastrofa. S Rory som práve preto neskutočne súcitila, ale aj sa bavila, lebo toľko trapasov, čo zažila ona sama, je na jedno dievča priveľa.

Toľko trapasov, čo zažila, je na jedno dievča priveľa

Plnenie želaní zo zoznamu je akýmsi Roriným rituálom dopelosti. Všetky skúšky, ktorými prechádza, sú v podstate tréningom k zodpovednosti. Byť adolescentom nie je taká zábava, ako to vyzerá na papieri. Postupne vyplávajú na povrch jej najlepšie vlastnosti nesebeckosť, súcit a láskavosť, ochota pomôcť, postarať sa a poradiť tým, ktorí to potrebovali. A práve k tomuto poznaniu sa neskôr dopracuje aj mladá hrdinka knihy. Rory pochopí, čo jej chcela starenka povedať, lebo začala vidieť potreby iných ľudí, nie iba svoje. 

Kniha patrí do série Príbehy z Vŕbovej Viesky a je zábavná rovnako ako aj jej predchádzajúca časť Zakliate jedenáste narodeniny. Príbehy na seba nenadväzujú priamo, obe knihy majú spoločné len miesto a pár postáv, ktoré sú v nasledujúcej knihe okrajovo spomenuté. Autorka Wendy Maas vie, ako osloviť všetkých, čo si niečo želajú a nemusia mať iba desať rokov. Robí to vtipným a nenásilným spôsobom a ja som nadšená, lebo vtipných kníh pre deti je málo.

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Wendy Maas
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 286
  • Dátum vydania: streda, 25 november 2015
  • Žáner: pre deti
  • ISBN: 9788055614021
Čítané 351 krát
Michaela Töröková

Čítam, keď mám čas. A niekedy aj keď nemám. 

Webstránka: parvitaska.blogspot.sk

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.