piatok, 13 júl 2018 08:57

Krkavčí súd

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Niektoré knihy zháňate, niektoré dostanete ako darček, iné vám odporučia, no a sú aj knihy, pri ktorých ani neviete, ako ste sa k nim dostali. Jednoducho ste ich zobrali do rúk so slabým nutkaním dať im šancu, hoci vám ani názov, ani meno autora nič nehovoria. Tak ako mne meno Václav Neuer.

Dnes už viem, že Václav Neuer je pseudonym Václava Kincla, bývalého dôstojníka kriminálnej polície, ktorý pôsobil na oddelení vrážd a neskôr ako šéf Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Že vám to pripomína známejšieho a v literatúre úspešnejšieho Dominika Dána? Obaja sa dokonca navzájom poznajú. No Václav Kincl sa stal známym aj svojou odvrátenou stranou. Figuruje totiž aj ako jedna z osôb blízkych skupine Takáčovcov... Späť ale k Václavovi Neuerovi.

Ledecký je sympaťák, ale ako každý inšpektor aj on má svojich démonov.

Jeho prvotina Krkavčí súd vyšla vo vydavateľstve Verbis v roku 2015, no už o rok ho vydal IKAR, pod ktorý Neuer prešiel. Pri písaní sa Neuer inšpiroval skutočným vyšetrovaním smrti bezdomovcov.

Vyšetrovanie záhadných vrážd v Metropole (nápadne podobnej Bratislave) vedie vyšetrovací tím inšpektora Ledeckého. Tvoria ho skúsení vyšetrovatelia, ktorí už zažili všeličo, pôsobia dojmom dobre zohratej skupiny, v ktorej fungujú vzťahy aj mimo práce. Dôverujú si, spoliehajú sa. Inak by to ani nešlo. Do tohto prostredia prichádza mladý, ambiciózny a schopný vyšetrovateľ Koreis. Samotný Ledecký je sympaťák – vyšetrovateľ, vášnivý poľovník a správny chlap, ale ako každý inšpektor, aj on má svojich démonov. Manželka ho opustila a jediný syn žije v Británii. Rozchod nesie pomerne ťažko, veľa pracuje, rovnako veľa pije, málo spí a po zobudení je to horšie ako keď si líhal. To, čo ho drží nad vodou, je práca, ktorej je ochotný obetovať takmer všetok svoj čas a zostávajúcu energiu.

„,Neuveriteľná brutalita, ale v podstate kontrolovaná a premyslená. Podľa mňa tých dvoch tu niekto s absolútne chladnou hlavou surovo mučil,´ krútil hlavou, akoby sám nechcel veriť tomu, čo vidí. ,A skoro by som si trúfal povedať, že mu to robilo dobre.´“

Krkavčí súd v sebe ukrýva dva prípady z dvoch rôznych pólov metropolnej spoločnosti. Na jednej strane je to prostredie mafie a na druhej bezdomovcov a ich každodennej lopoty. Príbeh začína objavením tiel dvoch bezdomovcov v jednom zo záhradných domčekov, resp. toho, čo z tiel zostalo po mimoriadne krutom zaobchádzaní. O tom, že boli mučení, niet najmenších pochybností.

Okrem toho však nevieme nič a začíname sa pýtať. Kto sú zavraždení bezdomovci? Kto vraždil? Prečo vôbec vraždil? Prečo tá krutosť? Druhým zločinom je vražda člena mafiánskej skupiny. A tá sama o sebe púta pozornosť. Deje sa niečo v podsvetí Metropoly? Ide len o vybavovanie si účtov? Alebo je to len hlúpa nerozvážnosť?

Neuer vpúšťa čitateľa priamo do kuchyne kriminálnej polície.

„Prečo sa stalo niečo také strašné? Kde sa berie medzi ľuďmi taká nesmierna krutosť? Prečo sa mladý človek, vyrastajúci celé detstvo ako v bavlnke, rozhodne zrazu dobrovoľne žiť medzi tou najspodnejšou spodinou? Z čoho pramení túžba tak strašlivo ubližovať jeden druhému? Väčšina otázok asi ostane navždy nezodpovedaná, na niektoré bude ešte dlho hľadať odpoveď, no nikdy mu nebude súdené spoznať zákony krkavčieho súdu.“

Oblúkom sa tak dostávame k už spomínanému profesijnému životu Václava Neuera. Z textu priam srší, že mu je prostredie vyšetrovateľov dôverne známe. Nezažívame žiadne seriálové „sci-fi“ vyšetrovacie metódy à la CSI/Kosti/ atď., ale každodennú realitu často nezáživnej policajnej práce. Hľadanie stôp, dôkazov, výsluchy, nekonečné sledovačky... Neuer vpúšťa čitateľa priamo do kuchyne kriminálnej polície. Spolu s výbornou znalosťou policajnej práce nás vovádza do sveta bezdomovcov, kde sa postupne všetko redukuje na jedinú úlohu – prežiť nejako ďalší deň.

„Páčilo sa mu, ako držali spolu. Dokonca aj v jedálni sedávali vždy pri jednom a tom istom stole a všetci ostatní to rešpektovali. V jeho očiach boli akousi uzatvorenou kastou. Riešili tie najzávažnejšie prípady, o ktorých sa písalo v tlači a vysielali sa v televíznych spravodajstvách.“

Niekedy sa mi zdalo, že by pomohol vhodný zásah editora.

Po dočítaní knihy vo mne zostali zmiešané pocity, ale rovno poviem, že tých pozitívnych bolo oveľa viac. Neuer akoby sám spoznával, čo to znamená pustiť sa do písania literatúry, rozvíjať príbeh, modelovať jednotlivé postavy. Niekedy sa mi zdalo, že by pomohol vhodný zásah editora (hoci možno aj prítomný bol). Často som mala pocit, že niektorými odbočeniami či líniami si len pripravuje pôdu na ďalšie pokračovanie príbehov inšpektora Ledeckého.

Voči príprave samotnej nemám nič, trochu mi však prekážal spôsob, akým sa to deje. Žiadalo by sa viac plynulosti, nenápadnosti, často to na seba príliš upozorňovalo a bolo predvídateľné: napr. príchod Koreisa, objavenie sa mladej učiteľky Kláry či rozchod Ledeckého.

Krkavčí súd je kniha pre každého fanúšika krimi, obzvlášť, ak má chuť prečítať si niečo z nášho domáceho prostredia. Dokážeme ho lepšie pochopiť, je nám bližšie, a aj preto zamrazí trošku hlbšie. Zároveň podáva príbeh so skutočnými ľuďmi, ktorí nemajú žiadne superschopnosti, ak opomenieme ich výdrž a trpezlivosť, sú jednoducho takí ako my. Krkavčí súd je vraj rituál, pri ktorom krkavce na istom mieste „vyčistia“ svoje spoločenstvo a zostane po nich len odsúdený a popravený jedinec. Kto súdil, prečo a koho sa dozviete ľahko. Stačí sa začítať.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Václav Neuer
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Verbis
  • Počet strán: 380
  • Dátum vydania: piatok, 04 december 2015
  • Žáner: krimi
  • ISBN: 9788097057985
Čítané 105 krát
Viac z tejto kategórie: « Vražda na fare

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.