streda, 16 august 2017 18:57

Príhody Olivera Twista

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Oliver Twist. Chlapec, proti ktorému sa spriahol hádam celý svet. Skutočnosť, že prežil svoje útle detstvo, možno nazvať zázrakom. Keďže sa mu to však podarilo, majme z toho úžitok – poďme sa s ním vydať na cestu po Anglicku a prežívajme na vlastnej koži príhody, ktoré čitateľov nenechávajú chladnými už takmer dvesto rokov.

 

Príhody Olivera Twista možno nazvať aj príhodami slušného (ľudského) chlapca v neslušnom (neľudskom) svete plnom chamtivosti, bezohľadnosti, spupného egocentrizmu a zloby. V tomto svete sa vo všeobecnosti považoval nešťastný človek za bremeno spoločnosti a ako taký si zaslúžil „špeciálnu“ starostlivosť.

Nešťastný človek sa vo všeobecnosti považoval za bremeno spoločnosti.

„Ustálili sa na zásade, že všetci chudobní si budú môcť vybrať (lebo nútiť nechcú nikoho, to nie): alebo budú pomaly umierať v chudobinci, alebo rýchlo vonku. Uzavreli preto s vodárňou zmluvu na neobmedzenú dodávku vody a s obchodníkom s obilím sa dohodli, že im bude pravidelne dodávať malé množstvo ovsenej múky. A chovancom vydávali tri razy denne riedku ovsenú kašu s jednou cibuľou dva razy do týždňa a s polovicou žemle v nedeľu.“

Súcit bol výsadou len šľachetných ľudí, a tých bolo málo. Človek v núdzi sa nemal o čo oprieť a Oliver Twist nebol výnimkou. Na svoje detstvo mal len veľmi málo dobrých spomienok. Prežil ho vďaka svojmu dobrému srdcu a nepoškvrnenej mysli, no taktiež aj vďaka jednej vzácnej vlastnosti: oveľa lepšie si pamätá a neustále si pripomína všetky dobré skutky, ktoré mu kedy kto preukázal. Tých však spočiatku, žiaľ, nebolo veľa.

Ľudia sa neustále boja najrôznejších vecí. Jeden z detských obyvateľov chudobinca, do ktorého sa Oliver „presťahoval“ po tom, čo podľa obce prekročil vek dieťaťa s nárokom na umiestnenie v sirotinci, sa veľmi bál, že pod vplyvom neukojiteľného hladu zblaznie a zje svojho menšieho a slabšieho suseda. Aj takéto následky mala stratégia géniov, ktorí si zaumienili, že znížia obecné trovy tak, že „zredukujú“ počet chudobných (obecných bremien) tým, že ich vyhladujú na smrť. Nečudo, že po ďalších poníženiach, bitkách a urážkach sa Oliver rozhodol ujsť.

Možno sa od hladu zblázniť a zjesť suseda?

„Posmešky svojich mučiteľov počúval s pohŕdaním, bitku znášal bez plaču – lebo cítil, že mu v srdci narastá hrdosť, čo by v ňom zadusila každý výkrik, aj keby ho vari piekli zaživa. No teraz, keď ho nikto nevidel, ani nepočul, padol na kolená, ukryl si tvár v dlaniach a plakal slzami – takými horkými, aké by už nikdy nemalo prelievať nijaké mladé stvorenie na tomto svete.“

V prípade, že sa neuveriteľne dobrý človek narodí do neuveriteľne skazeného a zlého sveta, objavuje sa nasledovná otázka – kto je skutočným človekom? Ten normálny – šedý priemer bez štipky citu – alebo tých pár jedincov, ktorí sú ochotní riskovať, aby žili životom, za ktorý sa nebudú musieť hanbiť? Odpoveďou na otázku môžu byť osudy postáv, ktoré si mysleli, že si zvolili tú pre nich „ľahšiu“ cestu.

„A práve v tej chvíli, keď si slučku prevliekol cez hlavu a chystal sa stiahnuť si ju pod pazuchy, a práve v tej chvíli, keď spomínaný starý pán upozorňoval ľudí okolo seba, že muž sa strojí pustiť do priekopy – práve v tej istej chvíli sa vrah obzrel na strechu, vyhodil ruky do výšky a hrôzostrašne, až neľudsky zvrieskol: ‚Zase tie oči!’“

Nesľubujem vám jednoduché čítanie...

Keď sa stane nešťastie dobrému človeku, ľudia sa odvolávajú na náhodu, na tragickosť osudu alebo na to, že Boh si k sebe povoláva najlepších. Keď sa stane rovnaká vec kriminálnikovi zlému od kosti, ľudia sa zvyčajne opäť odvolávajú na vyššiu moc a nazývajú to spravodlivosťou. Bohužiaľ, každú takúto „spravodlivosť“ musí vyvážiť množstvo „tragických nešťastí“. A to nielen v živote, ale aj v tejto knihe zo života, vďaka ktorej pozornejší čitateľ zistí, že svet sa za tých takmer dvesto rokov až tak veľmi nezmenil.

Nesľubujem vám jednoduché čítanie, ale verím, že ak sa rozhodnete stráviť voľný čas s Oliverom Twistom, neoľutujete to. Tento pútavo napísaný príbeh má hĺbku, má zmysel a posolstvo, ktoré, dúfam, prežije aj ďalšie storočia. Charles Dickens nie je jediný autor devätnásteho storočia, ktorý svoje diela venuje aj sirotám existujúcim (žijúcim by bolo príliš optimistické) v stoke ľudskej spoločnosti.

Najsmutnejšie však je, že podobné deti stále žijú v celom svete, vrátane našej starej civilizovanej Európy. Dnes sa však píše o inom. Práve preto ma zmysel siahať po klasickej literatúre, ktorá sa takýmto ťaživým témam nevyhýba.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Charles Dickens
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 462
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: klasika
  • ISBN: 978-80-556-0483-1
Čítané 397 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.