štvrtok, 01 december 2016 15:46

Martin Eden

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

V niektorých krajinách nie je možné zmeniť kastu, do ktorej sa človek narodí. Prechody medzi vrstvami v spoločnosti sú inde možno realizovateľné, nikdy však nie jednoduché. Je naším osudom zomrieť v tej istej spoločenskej triede, ktorá nám bola predurčená?

Hlavným hrdinom knihy Martin Eden od Jacka Londona je rovnomenný námorník, muž každým cólom, ošľahaný vetrom i slanou vodou, chlapčenskými šarvátkami, vycepovaný spodinou, v ktorej sa narodil. Martin Eden. Človek bez vzdelania, no s vnímavou dušou a prirodzenou inteligenciou. S niekoľkými triedami základného vzdelania, no s – pre jeho priateľov a rodinu – nepochopiteľnou láskou ku knihám. Čírou náhodou pomôže v pouličnej bitke mužovi z vyššej vrstvy, ktorý ho z vďaky pozve domov na obed.

Martin je človek bez vzdelania, no s vnímavou dušou a prirodzenou inteligenciou

Mladý námorník, ktorý stelesňuje mužnosť, s mozoľmi na rukách od tvrdej práce, sa ocitne v spoločnosti krehkých mužov i žien, ktorí nikdy fyzicky pracovať nemuseli. A práve tam ho zasiahne blesk. Osud v podobe krehkej a éterickej Ruth Morsovej, vzdelanej mladej ženy, čistej duše, ktorej sa protiví všetko hrubé, nečisté a neokrôchané. A teda to, čo zosobňuje on.

„Nadvihol rúško tajomstva. To práve robia veľkí spisovatelia a majstri – básnici. Preto sú obrami. Vedia vyjadriť, čo myslia, cítia a vidia. Psi, driemajúci na slnku, často kňučia a brešú, no nevedia povedať, čo videli a čo ich pohlo, aby kňučali a brechali. Často sa čudoval, čo to je. Aj on je ako pes, driemajúci na slnci.“

Jack London ako vynikajúci rozprávač vykresľuje portrét muža, ktorý má v sebe fyzickú silu, pýši sa pevným zdravím, teší sa zo života. No predsa je tam čosi, akési ale. Martin Eden si uvedomuje, že je iný ako jeho priatelia. To, že si vo voľných chvíľach číta, napríklad aj poéziu, ho od nich vzďaľuje. Ale stále patrí k nim, stále ich má rád!

Čítaním, písaním a neustálym vzdelávaním jeho intelekt rástol.

Až kým – Ruth. A odrazu sa zjaví túžba patriť do jej sveta. Snaha zapôsobiť na mladú ženu, dokázať sa s ňou rozprávať jej jazykom, nielen slangom večne putujúcich námorníkov. Muž si dobre uvedomuje vzdelanostnú i spoločenskú priepasť medzi ním a tou, ktorú si vyvolil, no je ochotný urobiť všetko preto, aby jej bol hoden. Začne sa kolotoč vzdelávania. A Ruth túži pomôcť tomu človeku, ktorý sa nepodobá na nikoho, koho dovtedy poznala. Jeho sila ju desí i očarúva. Jeho hrubosť ju odrádza, no vidí v ňom potenciál a preto je ochotná pomôcť mu pri učení. Gramatika, literatúra, filozofia... Martin je ako špongia, ktorá to všetko nasáva.

„,Nevravte lajsnúť,´ zvolala s pôvabným rozhorčením. ,Je to slang a je to hrozné.´
Začervenal sa a vyjachtal: ,Máte pravdu a ja by som si len želal, aby ste ma zakaždým opravili.´
Hneď sa stal hlinou v jej rukách a túžil práve tak vášnivo, aby ho pretvárala, ako ona vášnivo túžila vytvoriť z neho svoj ideál muža.“

Už viac nechce vyplávať na more, už nechce hrdlačiť. Chce diskutovať, rozvíjať sa v debatách s učenými ľuďmi, chce písať. Časom sa rozhodne, že ho bude živiť práve to. Články v novinách, poviedky v časopisoch, postrehy, anekdoty, črty. A tak píše a píše, posiela a posiela... a je odmietaný z každej strany. Ruth vidí v jeho spisovateľskej túžbe mladícku pochabosť, on však verí vo svoje schopnosti a potenciál byť spisovateľom. Je však sám, kto tomu verí, nenachádza pochopenie na ani jednej zo strán, medzi ktorými lavíruje.

S prekvapením zistil, že vyššia spoločnosť neznamená aj múdrejšia spoločnosť.

Čítaním, písaním a neustálym vzdelávaním jeho intelekt rástol. Martin najskôr s prekvapením, neskôr so znechutením zistil, že vyššia spoločnosť neznamená múdrejšia spoločnosť. Ocitá sa medzi bankármi, obchodníkmi, kupcami a vidí, že v nich niet viac múdrosti ako medzi robotníkmi, kuchárkami, poslíčkami. Ocitne sa medzi dvoma mlynskými kameňmi. Do svojej vrstvy už nepatrí, vzdelanie ho od nej odtrhlo; do vrstvy, v ktorej je Ruth, ho však pre nízky pôvod nikdy neprijmú. Jeho cieľavedomosť naráža na úzkoprsosť ostatných. Ľudia sa boja opustiť známe cestičky, pustiť sa do neznáma. Potrebujú istotu. Opakujú veci stokrát počuté, niet v nich originálnej myšlienky. Môže vykorenený človek nájsť svoje šťastie?

„Nájdi si prácu! Choď pracovať! Úbohí, zadubení otroci! – myslel si, kým sestra hovorila. Nie div, že svet patrí silným. Otroci sú posadnutí vlastným otroctvom. Zamestnanie im bolo zlatým fetišom, pred ktorým padali na kolená a ktorý vzývali.“

Kniha Martin Eden je knihou o láske. Ale o láske takej vznešenej, že keby ju čítali dnešné romantické paškvily, červenali by sa od hanby. Martin to všetko podstupuje, aby získal lásku vyvolenej ženy. Je to však zároveň zápas človeka o uznanie, o pochopenie, ľudská snaha nájsť si svoje miesto pod slnkom. Môžeme premôcť osud a vzoprieť sa tomu, čo nám bolo určené? Človek totiž dokáže aj nemožné. Otázkou ostáva, či ho dosiahnutie cieľa dovedie ku šťastiu...

Jack London napísal knihu, aké sa dnes už nepíšu. Jeho Martin Eden mi veľmi pripomínal Howarda Roarka z knihy Zdroj od Ayn Rand. Rovnako poctivý, rovnako neoblomný a tvrdohlavý, aj za cenu nepohodlia. Ak máte radi diela o silných ľuďoch, ktorí sa nevzdávajú, siahnite po Martinovi Edenovi. Príbeh, ktorý začína ako láska, končí objavením kvality, schopností a ceny človeka.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jack London
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 408
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 1974
  • Žáner: klasika
Čítané 919 krát
Viac z tejto kategórie: « Fahrenheit 451 Jana Eyrová »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.