banner top eknihy.guru

pondelok, 31 október 2016 10:51

Fahrenheit 451

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Existuje zopár autorov scifi románov, ktorí sa vedia trafiť do budúcnosti. Do veľmi depresívnej, čiernej budúcnosti, ktorú čitateľ nenávidí každou otočenou stranou. O to horšie je, keď sa budúcnosť, ktorú opisujú v päťdesiatych rokoch minulého storočia, odohráva dnes. 

Fahrenheit 451 nie je obsahovo rozsiahla kniha, dá sa zvládnuť na jedno posedenie. Zhruba 160 malých strán, no čo riadok, to hlboká myšlienka a citát, ktorý vás núti uvažovať, ako mohol autor v roku 1953 rozmýšľať o veciach, ktoré používame v súčasnosti na dennej báze. Síce ich nepomenoval presne, no ako keby videl určitú časť terajšej generácie.

Keď píše o tom, ako sa ľudia stretávajú na veľkých telestenách a rozprávajú o všetkom a o ničom, ako nosia v uchu „seashells“ (mušličky) a niečo počúvajú, ako držia v rukách „Tabloids“ a ako čítajú iba „slovníkové extrakty“ kníh a jazdia veľmi rýchlo, aby sa nemuseli zastaviť a premýšľať, tak si poviete: „Však to je teraz!“. Ray Bradbury a George Orwell patria bezpochyby medzi autorov, ktorých treba vnímať veľmi pozorne.

Tak si poviete, však to je teraz!

„Zo školy vychádzalo viac a viac bežcov, skokanov, pretekárov, fušerov, celebrít, oportunistov, špekulantov a plavcov, namiesto analytikov, kritikov, znalcov a nápaditých tvorcov, slovo ,intelektuál´ sa tak zaslúžene stalo nadávkou.“ (preklad z anglického originálu)

451 stupňov Fahrenheita je dystopickým románom v plnej podobe, víziou akéhosi sveta ďalekej budúcnosti, v ktorej sa hlavným nepriateľom stáva ten, kto vlastní knihu. Vláda drží pod kontrolou občanov a nedovolí im čítať, lebo čítanie dáva ľuďom prehľad, vedomosti, znalosti a to presne vláda nepotrebuje. Ovce sa ľahšie strihajú, keď sú šťastné a denne sa zabávajú. Nikto neprotestuje a tých, čo by aj skúsili, po jednom likvidujú. Kým? Požiarnikmi.

Už dlhšiu dobu boli domy vybavené protipožiarnou ochranou, a tak bola požiarnikom pridelená nová úloha. Zničiť všetky stopy kníh. Spáliť ich. Doslova. Pomocou moderných sledovacích zariadení a alarmov vedia vystopovať podozrivé osoby s knihami a spáliť ich aj s celým domom. Tu sa ocitá čitateľ in medias res a zažíva prvý páliaci festival s hlavným hrdinom Guyom Motnagom.

Bol to obyčajný požiarnik, spokojný so svojím jednoduchým životom, nič sa nepýtal a nič ani neriešil, kým nestretol na ulici mladú Clarise, ktorá sa ho spýtala jednoduchú otázku: „Si šťastný?“ Touto otázkou sa odštartovala metamorfóza človeka, ktorý si začal uvedomovať, čo robí a kam speje ľudstvo. Denné stretnutia a následné zmiznutie mladého veselého dievčaťa, ktoré vedelo tancovať v daždi, spustilo sériu udalostí obrodenia požiarnika Motnaga.

Aká posledná myšlienka vám asi prebehne v hlave, keď sa budete pozerať na veľký atómový hríb v diaľke?

„Ak nechcete spraviť človeka politicky nešťastným, nedávajte mu dve strany odpovede na otázku, dajte mu jednu. Alebo radšej, nedajte mu žiadnu.“ (preklad z anglického originálu)

Dôvod, prečo je Fahreneheit 451 považovaný za výnimočnú klasiku, je predovšetkým jeho vizionársky pohľad na spoločnosť. Kam spejeme, kde sa môžeme ocitnúť, ak si nedáme dostatočný pozor a nebudeme kriticky myslieť a analyzovať kroky politikov, médií, novinárov, a keď nebudeme čítať knihy. Pokiaľ nám bude stačiť stretávať sa na „obrovských telestenách“, počúvať rýchlu hudbu a čítať krátke texty na „tabloidoch“, ako opisuje Bradbury, hrozí, že sa celá spoločnosť dostane do letargického stavu, kde prevláda xenofóbia, nenávisť, nadradenosť a celé sa to končí vojnou.

Aká posledná myšlienka vám asi prebehne v hlave, keď sa budete pozerať na veľký atómový hríb v diaľke? Spomeniete si na veci, ktoré ste vytvorili, ktoré ste zmenili svojím bytím, alebo rýchlo napíšete nový status s hashtagom #WTF...

Som jeden z nevinných, ktorí mohli niečo povedať, ale neprehovoril som, a tak som sa stal vinným sám.

Román je rozdelený do troch aktov. Prvé dva mali veľmi dynamický spád a boli nabité hlbokými myšlienkami. Oproti tomu, tretia časť mohla skončiť už skôr. Autor posledné strany doslova naťahoval s dlhými opismi undergroundových skupín, ich životným štýlom, a dôvodom, prečo celé dni nič nerobia, iba si memorujú knihy, aby ich niekedy mohli použiť, keď bude civilizácia pripravená sa znovu učiť. Trochu nereálne, ale čo je v tomto románe reálne. Nič alebo všetko.

„Pán Montag, pozeráte sa na zbabelca. Videl som, kam to všetko speje, ďaleko predtým. Nič som nepovedal. Som jeden z nevinných, ktorí mohli niečo povedať, vtedy, keď ešte nikto nepočúval ,vinníkov´, ale neprehovoril som, a tak sa stal vinným sám. A keď konečne uzákonili štruktúru, ako páliť knihy pomocou požiarnikov, zopárkrát som zamrmlal a poddal sa, lebo vtedy už nebol nikto, kto by mrmlal a kričal so mnou. Teraz je už neskoro“. (preklad z anglického originálu)

Práve knihy sú centrom diania života požiarnikov, no autor ich používa iba ako prostriedok na zobrazenie intelektu človeka. Zbabelosť, nadradenosť, vypočítavosť a manipulácia sú základnými črtami hlavných hrdinov kladných, ale aj záporných. Nechajú čitateľa rozmýšľať, do ktorej skupiny asi tak patrí. Pridá sa na stranu „jedných z nich“, alebo má v sebe iskru revolucionára, voľnomyšlienkára, liberála a bude bojovať za práva jednotlivca? Ak ste siahli po tomto diele, je to znamenie, že patríte práve do druhej skupiny, lebo „...tí, ktorí nestavajú, musia páliť. Je to také staré ako história sama a ako mladiství delikventi v nej.“ – Ray Bradbury

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Ray Bradbury
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Baronet
  • Počet strán: 160
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 1953
  • Žáner: klasika
  • ISBN: 9788025904077
Čítané 642 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.