banner top eknihy.guru

sobota, 29 október 2016 21:01

Na západe nič nové

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Táto kniha je o vojne a o jej obetiach. Píše sa v nej o bolesti, o smrti, o strachu a o priateľstve. Píše ju vojak, ktorý prežil a umrel. Muž s pohľadom, ktorý mrazí, muž, ktorého dielo sa v priebehu jedinej noci stalo legendou postriekanou krvou a posypanou hlinou.

Otejto knihe zrejme už niečo viete. Je to klasika, kedysi bývala povinným čítaním. Určite tušíte, že to nie je ľahký žáner. Človek iba číta, dáva si dohromady písmenká a vytvára z nich predstavy – maľuje obrazy. Už len tie sú strašné, bolestné, hrozné. Nevdojak si položíte otázku, aké kruté bolo prežiť to naozaj. A cítite, ako vám tuhne krv v žilách... Načo klamať? Ak by som si vymýšľala, ľahko by ste ma prekukli už na jedenástej strane.

Remarquov vojnový román vyšiel v roku 1929 a o rok neskôr ho sfilmovali. Väčšina Nemcov sa dovtedy nepovažovala za porazený národ a boli presvedčení o tom, že o pár týždňov či mesiacov by vojnu vyhrali. Títo Nemci považovali za „zradcov“ veliteľov, ktorí nemeckému vojsku a národu „vrazili dýku do chrbta“ tým, že uzavreli potupný a nevýhodný mier. Nemecká verejnosť sa vlastne až vďaka Remarquovi aspoň čiastočne dozvedela, o čom tá vojna, o ktorej mnohí toľko hovorili a „vedeli“, v skutočnosti bola.

Väčšina Nemcov sa dovtedy nepovažovala za porazený národ a boli presvedčení, že o pár týždňov by vojnu vyhrali.

Je priam neuveriteľné, aký odlišný bol pohľad na vojnu u obyčajného vojaka, ktorý hral s kamarátmi skat uprostred bubnovej paľby, pretože vedel, že voči smrti je bezmocný, a u majora žijúceho v pokojnom nemeckom meste, ktorý spomínanému vojakovi môže len tak, z pasie, zrušiť viac ako zaslúženú dvojtýždňovú dovolenku len pre to, že si ho nevšimol, a tak sa mu ani nemohol pozdraviť. Jedni umierali, druhí šikanovali a poučovali umierajúcich o tom, aká je vojna a ako by mali bojovať. Keby sa tak ocitli v ich koži...

„Som mladý, mám dvadsať rokov, zo života však nepoznám nič, iba zúfalstvo, smrť, strach a najnezmyselnejšie povrchnosti s priepasťou utrpenia. Vidím, ako sa proti sebe ženú národy, ktoré sa mlčky, nevedome, pochabo, poslušne, nevinne zabíjajú. Vidím, že najmúdrejšie mozgy sveta vynachádzajú zbrane a slová, aby sa to všetko robilo ešte rafinovanejšie a trvalo to ešte dlhšie.“

Kam sa mala teraz podieť úcta voči „starším a múdrejším“, ktorí pod vplyvom svojej autority urobili z čerstvých maturantov dvadsaťročných zmrzačených starcov a najúbohejšie ľudské kaliky umierajúce v blate a v smrade tak neuveriteľne ďaleko od domova?!

Položiť svoje spomienky na papier znamenalo prežiť ich odznova.

Položiť svoje spomienky na papier znamenalo prežiť ich odznova. Remarque sa vrátil do minulosti vzdialenej jedenásť rokov prostredníctvom mladučkého Paula Bäumera. Od začiatku som cítila s ním, bolo mi ho ľúto a držala som mu palce. Dúfala som, že z toho nejakým spôsobom vyviazne. Boli však momenty, keď moje pochopenie vystriedalo niečo podobné ostražitosti. Remarque totiž neopísal len utrpenie, ktoré vojak pociťoval, ale aj to, ktoré sám spôsoboval.

„Myslel som rozochvene iba na jedno: Čo urobíš, ak niekto skočí do tvojho krátera? – Teraz chytro vytrhnem malú dýku, držím ju pevne v ruke a ponorím sa s ňou znova do bahna. V hlave mi hučí: ak sem niekto skočí, okamžite ho bodnem, ihneď mu prebodnem krk, aby nemohol kričať, ináč to nejde, bude vyľakaný ako ja a zo strachu sa vzájomne napadneme, musím byť teda prvý.“

Bol schopný zabiť a zabíjal. Ľudí, ktorí boli rovnako nevinní ako on. Uvedomuje si to a ja to viem a kvitujem. Zároveň však badám známky vlastenectva, ktoré Bäumera poslali na front skôr, ako to bolo nevyhnutné. Uvedomujem si, že spolu s ostatnými krajanmi pustošil zem, ktorá mu nepatrila. Viem, že Nemci patrili medzi agresorov a nemôžem si pomôcť, ale Bäumera aj Remarqua miestami silno vnímam ako bojovníkov z „opačnej strany barikády“, ktorí vraždili a trýznili „našich“. Je však príliš ľudský a príliš vnímavý na to, aby som mu to zazlievala. Boli mladí a rýchlo vytriezveli. Na to, aby si zachránili život, sa museli pravidelne zriekať svojej ľudskosti. Aj jedni, aj druhí. Ich nervy z ocele a zvieracie inštinkty im zachránili život, ale zabili žitie. Za všetko zaplatil aj s úrokmi, ale tí, čo to neprežili na vlastnej koži, tí to nepochopili.

Na stopäťdesiatich dvoch stranách nám podal svedectvo mysliaceho a cítiaceho človeka.  

Keď sa Hitler dostal k moci, prostredníctvom Ministerstva pre ľudovú osvetu a propagandu presadzoval čítanie kníh s motívmi „zeme, krvi a priateľstva“. Sám prežil hrôzy prvej svetovej vojny. Prežil ju on a milióny iných nie. Prežil ju aj Remarque, no pritom niečo v ňom zomrelo. Niečo, čo mu chýbalo, niečo, s čím sa nedokázal zmieriť. Zároveň sa v ňom však zobudilo aj čosi nové – vzdor, vlastný názor  a triezvy pohľad na svet, aký nemohol mať nik iný, len príslušník stratenej generácie zničenej vojnou.

Áno, slová a vety v nej sú presiaknuté krvou, zahrabané zemou a posvätené priateľstvom až za hrob. Niet v tom však zmyslu a akékoľvek hrdinstvo je obmedzené na zúfalú záchranu života kamaráta, ktorý však aj tak čoskoro zomrie... alebo zostane zmrzačený psychicky aj fyzicky až do konca svojich dní. Nie, umieranie za vlasť nebolo v tomto prípade ani sladké, ani záslužné. Nie podľa Remarqua, ani podľa čitateľa, ktorý ho aspoň z malej čiastočky pochopí.

„Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú spustošila vojna – i keď unikla jej granátom.“

Toto dielo je krátke. Predstavil v ňom množstvo perfektne vykreslených postáv. Písal stručne a jasne. Ukázal nám hrôzy, ktoré sa stali, a ktoré sme si doteraz nevedeli ani len predstaviť, a to aj napriek súčasnej svetovej kinematografii. Na stopäťdesiatich dvoch stranách nám podal svedectvo mysliaceho a cítiaceho človeka. Práve preto musela kniha Na západe nič nové zhorieť ako jedna z nacistami zakázaných.  

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Erich Maria Remarque
  • Národnosť: nemecká
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 152
  • Dátum vydania: utorok, 19 júl 2016
  • Žáner: klasika
Čítané 909 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.