banner top eknihy.guru

nedeľa, 09 október 2016 16:21

Ako chutí moc

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Pohreb štátnika je vždy veľká udalosť. Ako na neho spomína verejnosť, priatelia, rodina a politickí rivali? Absurditu politického systému zachytil vo svojej knihe Ladislav Mňačko.

Meno Ladislava Mňačka určite nie je nikomu neznáme. Svojimi knihami poukazoval na odvrátenú tvár komunizmu a nenaplnené sľuby strany, na ktoré lákali ľudí počas druhej svetovej vojny. Aj samotný autor sa nadchol pre myšlienku socialistického štátu. No čoskoro zistil, aká krutá je realita každodenného života a rozhodol sa na to poukázať.

Zaujímavé je, že vďaka svojej prvej knihe, Smrť sa volá Engelchen, je označovaný za slovenského Hemingwaya. Vo svojich dielach sa ako jeden z mála venuje tematike Slovenského národného povstania. Neviem o mnohých knihách, ktoré by sa touto dôležitou súčasťou našej histórie zaoberali autentickou a neprikrášlenou formou ako Mňačko, čo je veľká škoda.

cez svoj objektív odkrýva druhú stránku naoko poctivých súdruhov z ľudu

Román Ako chutí moc je o Frankovi, ktorý je oficiálnym fotografom strany a vďaka tomu sa dostáva na rôzne podujatia, kde majú iní dvere zatvorené. Postupne tak cez svoj objektív odkrýva druhú stránku naoko poctivých súdruhov z ľudu. Z podarených záberov má doma už poriadnu zbierku, samozrejme, pod zámkom v trezore. Keby sa totiž dostali na verejnosť, pre nášho fotografa by to znamenalo istý koniec.

„To, čo je viac ako láska, je totiž mlčanie plné porozumenia...“

Kniha sa otvára dosť netypicky, autor nás zavedie na pohreb štátnika. Poodhaľuje rúško nad dôležitosťou tohto obradu, všetko je presne naplánované a desaťkrát nacvičené, všetky klaňačky, smútočné prejavy aj defilé pozostalých. Nik by neveril, koľko plánovania sa skrýva za pohrebom. Absurditu politickej machinácie odhaľuje fakt, že dôležitejší ako samotná vdova je muž, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nahradí zosnulého vo funkcii.

Počas pohrebu začne fotograf spomínať na mladosť a my sa dozvedáme, že so zosnulým boli priatelia už od mladých čias. Ich priateľstvo preskákalo mnoho problémov, dokonca prežilo spor o ženu. Boli spolu aj v partizánskom odboji počas druhej svetovej vojny. Práve tu sa prejavil prirodzený veliteľský duch zosnulého a v revolučných rokoch nechýbalo veľa k jeho raketovému štartu politickej kariéry. A Frank tu bol od začiatku a všetko zachytával svojím fotoaparátom.

Z pevného charakterného človeka sa stáva bábka politického aparátu.

„Sústredil vo svojich rukách moc. Ale moc nevyužíval. Len ju zneužíval na zabezpečenie ešte väčšej moci. Nestala sa v jeho rukách prostriedkom, stala sa cieľom všetkého jeho snaženia.“

Kratučký román je sondou nielen do komunistického systému, jeho absurdity a prehnitosti, ale aj obrazom človeka, ktorého čoraz väčšia moc oberá o dôstojnosť, mravné zásady a zdravý úsudok. Z pevného charakterného muža sa tak na sklonku života stáva už len bábka politického aparátu.

Zaujímavý je aj spôsob, aký si autor zvolil na vyrozprávanie tohto príbehu. V retrospektíve sa hlavnou postavou knihy nestáva Frank, ktorý je rozprávačom, ale práve mŕtvy, ktorého meno sa za celú dobu nedozvieme. Sme svedkami pohrebu, na ktorom Frank spomína na minulosť. Stretáva sa s dávnymi známymi, ktorým mŕtvy buď pomohol alebo naopak zničil život, spoznávame jeho súčasnú aj bývalú manželku, a tiež jeho syna. Vzťahy, ktoré zosnulý s týmito postavami mal, sú len načrtnuté, no natoľko presné, aby si čitateľ mohol vytvoriť obraz o hlavnej postave. Kniha sa číta naozaj ľahko a vďaka svojej dĺžke ju zvládnete za pár hodín. Je písaná pútavo a autor nenecháva nič náhode, čitateľa drží v strehu neustálymi zmenami prostredia a postáv.

„Vždy chcel vyniknúť nad iných, vždy chcel byť prvý na čele. Ale keď iní spoznali jeho výnimočnosť, umožnili mu vyniknúť a urobili ho prvým, prestal byť výnimočným a vynikajúcim a prvým, potlačil v sebe práve tie vlastnosti, ktoré ho vyniesli nahor.“

problematika moci a jej schopnosti zmeniť ľudí je dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým

Určite za zmienku stojí aj život „zúrivého reportéra“, Ladislava Mňačka. Za pokus o útek do ZSSR sa dostal do koncentračného tábora. Podarilo sa mu utiecť a zapojil sa do partizánskeho odboja. Z tohto obdobia svojho života potom bohato čerpal vo svojej tvorbe.

Na začiatku 50. rokov patril k nadšeným stúpencom komunistického režimu, bol prominentným novinárom a veľa cestoval do zahraničia. Ako sa však komunizmus čoraz viac vzďaľoval od svojich ideálov, Mňačko tak isto rýchlo strácal svoje ilúzie. Netrvalo dlho a stal sa odporcom režimu, tak ako mnohí iní. Za svoj protest bol následne perzekvovaný, jeho knihy boli samizdatového charakteru, ľudia si ich tajne predávali medzi sebou. Jeho dielo bolo zakázané a vyčiarknuté z učebníc. Mňačko emigroval do Izreala, kde pokračoval vo svojej tvorbe, no na sklonku života sa vrátil do Československa.

Napriek tomu, že kniha sa odohráva v 50. rokoch minulého storočia a ostro kritizuje komunistický režim, problematika moci a jej schopnosti zmeniť ľudí je dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Odporúčam ju všetkým, ktorí sa chcú dozvedieť niečo málo o našej nie tak dávnej minulosti a pozrieť sa na históriu cez inú prizmu než len pomocou učebníc dejepisu zo stredných škôl.

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Ladislav Mňačko
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 223
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 1970
  • Žáner: klasika
Čítané 894 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.