banner top eknihy.guru

sobota, 08 apríl 2017 19:13

Tu žila Britt-Marie

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pri čítaní tejto knihy budete potrebovať: čistiaci prostriedok na okná a sódu bikarbónu. Ak ste si obľúbili Oveho alebo Elsinu babičku, Britt-Marie je pre vás povinná jazda!

Fredrik Backman sa u mnohých zapísal smutno-smiešnym, niekedy trochu ostrým, inokedy nežným príbehom o ufrflanom pánovi menom Ove. Mňa ním úplne dostal, a preto som vôbec neváhala, keď vyšla kniha o Britt-Marie.

Staršia pani v našich pomeroch vo veku 63 rokov už oficiálne na dôchodku, v iných ešte v aktívnom práceschopnom veku sa jedného dňa ocitne v situácii, kedy stojí pred mladou dievčinou na úrade práce a nie je ochotná ísť domov, kým nebude mať prácu. Úradníčka, mierne zasiahnutá sociálnym cítením a trochu viac neodbytnosťou klientky, ju na druhý deň pošle na „kraj sveta“ do obce Borg na práve uvoľnenú pozíciu správcu mládežníckeho klubu. Akurát je v tom menší problém, pretože je to „flek“ len na 3 týždne, keďže klub majú zrušiť.

Je to flek len na 3 týždne, keďže klub majú zrušiť.

„Borg je obec ležiaca pri ceste. V podstate je to to najkrajšie, čo sa o nej dá povedať. V obci majú zrušené futbalové ihrisko, zrušenú školu, zrušenú lekáreň, zrušenú predajňu alkoholu, zrušené zdravotné stredisko, zrušenú predajňu potravín, zrušené obchodné centrum. Neslobodno zabudnúť na mládežnícky klub, ktorý zatiaľ nezrušili, no to súvisí len s tým, že sa to doteraz nestihlo urobiť.“

Britt-Mariino zoznámenie s obcou nedopadne celkom tak, ako si predstavovala, pretože je nútená zoznámiť sa najskôr s futbalovou loptou, čo ju trafí do hlavy. Následne stretne Osobu, ktorá ju kriesi zo zeme a deti, čo spôsobili tento drobný incident. Postupne sa zoznámi s hŕstkou ďalších obyvateľov, ktorí ešte z Borgu nestihli zdrhnúť a držia ho ako-tak pri živote.

Napriek tomu, že Britt-Marie nemá rada futbal a nevie o ňom nič, ocitne sa v centre hráčskej a fanúšikovskej základne (akú len môže taká obec mať) a vplyvom rôznych udalostí sa jej futbal dostane do života aj „pod kožu“. Predtým neviditeľná a pre nikoho nie dôležitá sa ocitá v novej úlohe a sem-tam má trochu problém ako reagovať. Preto asi netreba brať ako zvláštnosť, keď svoje konanie obhajuje pred potkanom, ktorý k nej chodí na večeru.

Asi netreba brať ako zvláštnosť, keď svoje konanie obhajuje pred potkanom, ktorý k nej chodí na večeru.

Na knihe sa mi páčilo, že z nej opäť cítiť ľudskosť, na akú som si už u Backmana zvykla. Jeho predchádzajúce knihy som čítala dávnejšie a keď som túto otvorila, akoby som sa vrátila na miesto, kde to poznám a páči sa mi tam; akoby som mala znova pred sebou dôverných známych, i keď boli všetky postavy úplne nové. A i napriek nie najmilším charakterovým črtám hlavných hrdinov, navzdory mnohým zlozvykom, chybám či nedokonalostiam, prevažuje u nich to humánne a kladné, čo by malo byť cítiť z každého človeka (a čo sa niekde hlboko ukrýva v každom, ale máme len málo príležitostí to objaviť).

„Rada by pochopila, čo robí človeka takým, aký je, či je to rozhodnutie, alebo okolnosti. Čo sa od človeka vyžaduje väčšmi? Aby patril k tým, ktorí skočia, alebo k tým, ktorí neskočia? Koľko priestoru zostáva v duši človeka na zmenu, keď zostarne? Koľko času jej zostáva na stretnutia s inými ľuďmi, čo do nej vidia, čo jej umožnia uvidieť na sebe?“

Hoci kniha ponúka veľa príležitostí na zamyslenie, Backman majstrovsky používa dejové línie, kde sa preplieta sarkazmus, ľútosť, humor i žiaľ. Spolu s vážnymi situáciami vdýchne hneď aj trochu odľahčujúceho závanu, čo robí pre mňa jeho knihy unikátnymi. Preto nevyznieva ako nejaký vážny filozoficko-spoločenský román, ale je to príjemné čítanie o ľuďoch okolo nás. Postavy sú natoľko súčasné a reálne, ale aj svojské a všeobecné, že by to pokojne mohli byť moji susedia, známi, príbuzní... Niekto by v nich snáď našiel trochu i sám seba. Možno aj preto mnohých z nich Backman nenazýva vlastným menom, ale len prezývkami.

Spolu s vážnymi situáciami vdýchne hneď aj trochu odľahčujúceho závanu.

„Potom sa pustili do krátkej debaty o žltom tričku s textom Banka na chrbte, čo viselo na stene pizzerie, lebo Britt-Marie sa nevedela donútiť odtrhnúť od neho zrak. Priťahovalo ju ako súčasť záhady. Osoba jej pedagogicky vysvetlila, že Banka netuší, že tu visí, a keby sa to dozvedela, určite by sa tak nasrdila, že by vyvádzala, ako keby mala v riti zabodnutý nie jeden, ale celý trs bodliakov!“

Odporúčam prečítať každému, kto si potrebuje pripomenúť, že všetci sme ľudia a okrem toho ako pôsobíme navonok, máme ešte každý v sebe skryté svoje obavy, trápenia, komplexy... Svoje ja. A občas nie je na škodu všímať si iných, či by nepotrebovali niečo z tohto dostať zo seba von a či práve my nie sme tí, čo ich môžu posunúť ďalej – ako to bolo aj v príbehu o Britt-Marie.

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Fredrik Backman
  • Národnosť: švédska
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 360
  • Dátum vydania: streda, 01 marec 2017
  • Žáner: humor
  • ISBN: 9788055152677
Čítané 91 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.