streda, 07 január 2015 12:33

Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(6 hlasov)

Na prvý pohľad je to kniha o mierne uletenej babke, ktorá v svojom pokročilom veku bilancuje nad svojím životom a zasväcuje nás do svojho tragikomického sveta. No pod touto vrstvou sa skrýva niečo, kvôli čomu kniha oslovila mnoho čitateľov a bola preložená už do viac ako 20-tich jazykov. Príbeh o bláznivej starenke je príbehom o strachu z cudzích, zo smrti a z márnosti života.

Názov knihy je bez debaty neprehliadnuteľný. Raz oň zavadíte očami a chytí vás kdesi vzadu, kam sa neviete otočiť. Čím viac nad ním budete premýšľať, tým menší zmysel vám bude dávať. Dokonca vás môže iritovať, ale ako to už v živote býva, to, čo sa nám bytostne prieči, nás zároveň spodným prúdom podvedomia k sebe priťahuje. Možno práve touto cestou sa prvotina mladej, v tom čase tridsaťročnej, nórskej spisovateľky dostala k toľkým čitateľom.

Čo sa v knihe deje? V podstate nič zásadne. Dej vás hodí do života starnúcej ženy menom Mathea, ktorá si začína uvedomovať, že do konca života jej neostáva veľa času, a ako priznáva „ten kúsok života, ktorý mi ostáva, by som chcela ušetriť, kým nezistím, čo s ním." A tak spolu s hrdinkou začíname zisťovať možnosti nasledujúcich dní, vraciame sa do minulosti a zúčastňujeme sa aj malých denných víťazstiev.

Jedným z týchto víťazstiev je, keď si Mathea požičia od manžela náramkové hodinky, aby konečne mohla povedať jednému človeku, koľko je hodín.

Jedným z týchto víťazstiev je, keď si Mathea požičia od manžela náramkové hodinky, aby konečne mohla povedať jednému človeku, koľko je hodín. Ako vždy, keď sa má rozprávať s cudzími ľuďmi, je to obrovské vzopätie síl a zároveň dramatické víťazstvo.

„Srdce mi bije ako opreteky, nemám ho v hrdle, ale desať metrov predo mnou: konverzovala som a informovala verejnosť, cudzí ľudia mi dôverujú, že im poskytnem presný údaj o čase a s časom sa nežartuje. ,Čas je všetko´, zhrniem nahlas bez mihnutia oka."

Verejnosť je celé jej okolie a ľudia v ňom. Desí ju a zároveň priťahuje. Jedného dňa sa dočíta o spoločnej brigáde v obytnom bloku. Po dlhom vnútornom boji plnom pochybností sa rozhodne, že napečie buchty a aspoň tak prispeje svojou troškou. Samozrejme, nakoniec nikam nejde, pretože zvíťazí strach.

A o tom je celá kniha. Už po pár stranách totiž zistíte, že hlavná postava Mathea nemôže predstavovať reálnu osobu. Autorke sa nádherne podarilo zobraziť strach v ľuďoch. Mathea je zhmotnenie vyextrahovaného strachu, ktorý sa v nás ukrýva, našej úzkosti z kontaktu s neznámymi ľuďmi a neschopnosti jej čeliť. Naše skryté zúfalstvo zo smrti a z toho, že naša existencia nemá zmysel. Na každej stránke sa odohráva tragikomická úvaha alebo situácia, v ktorej sa veľmi ľahko nájdete.

Hlavnú postavu si ľahko zamilujete.

Hlavnú postavu si ľahko zamilujete. Je tak ustráchaná, až prepuknete v láskavú nežnosť voči nej, pretože v nej spoznáte malé dieťa vo vás. Alebo možno niekoho rovnako nemožne ustráchaného poznáte.

Myslím, že kniha môže zaujať každého. Ukrýva v sebe príjemne zhluky tragikomickosti, ktorá polahodí po duši. Číta sa pomerne ľahko, aj keď na začiatku pôsobí zmätočne. No len čo pochopíte štruktúru textu, celý príbeh sa vám rozjasní. K záveru sa odohrá pomerne dôležitá udalosť, ale je to opísané tak podivne, že neviete, či Mathea rozvíja svoju predstavu, alebo skutočne k tomu došlo.

Rozprávačský štýl trochu pripomína jazyk módnych blogeriek, charakter hlavnej hrdinky zase mentalitu Amélie z Montmartru. Avšak rozprávanie balansuje na hrane a zastaví sa vždy presne v bode, kedy by sa už preklopilo do afektovaného tliachania s cieľom nasilu vyvolať dojem nekonvenčnosti a u mladých žien tak obľúbenej aureoly „šibnutosti".

Rozprávačský štýl trochu pripomína jazyk módnych blogeriek, charakter hlavnej hrdinky zase mentalitu Amélie z Montmartru.

Tak ako sa za životom skrýva množstvo matematických a fyzikálnych zákonov, tak sa naopak v nich skrýva sám život. Preto neprekvapí, že autorka s matematickým vzdelaním zvolila takýto názov. A čo vlastne znemená?

Odkazuje na jeden zo zákonov relativity, zjednodušene povedané tento: Čím viac sa teleso blíži rýchlosti svetla, tým viac sa zmenšuje (a má väčšiu hmotnosť).

Tu si dovolím jeho malú interpretáciu. Čím sme starší a čas nám plynie rýchlejšie, tým viac sa náš život zmenšuje (a tým tlstejší sme). Ako prebieha proces vyrovnávania sa s tým, o tom Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, je.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Kjersti A. Skomsvoldová
  • Národnosť: nórska
  • Knihu vydalo: Premedia
  • Počet strán: 144
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: humor
Čítané 2552 krát

2 komentáre

  • Odkaz na komentáre Slavomír Baran utorok, 31 marec 2015 10:22 Napísal(a) Slavomír Baran

    V čom je vzťah s Epsilonom kľúčový?

    Nahlásiť
  • Odkaz na komentáre Maja piatok, 13 marec 2015 15:57 Napísal(a) Maja

    výborná práca - máloktorá recenzia tak dokonale odrádza od prečítania knihy ako táto.

    Aby sme si to zhrnuli, podľa tejto recenzie sa v knihe nič nedeje, postava je ufňukaný slaboch, napísané je to tak podivne, že čitateľ nepochopí čo sa vlastne deje, a štýl je na úrovni módnych blogeriek...

    A možno že len tento recenzent celkom nepochopil o čo ide - veď ani nespomenul Epsilona, pričom práve vzťah s Epsilonom je jedným z kľúčových prvkov.

    Nahlásiť

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.