banner top eknihy.guru

sobota, 29 apríl 2017 17:03

Z Denníka spisovateľa

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Môže byť denník románopisca obyčajným zosumarizovaním prežitých zážitkov? Môžu sa v ňom nachádzať obyčajné frázy určené na pobavenie alebo vety bez hlbšieho významu, také typické pre večerné vypisovanie po dni strávenom vo víre každodenného života? Nie, ak ním je F. M. Dostojevskij. 

Dostojevského kniha Z Denníka spisovateľa nehovorí nič o súkromí jedného z najlepších spisovateľov všetkých čias. Nedozvieme sa o podrobnostiach z jeho života. Autor nám však prezradil niečo preňho dôležitejšie, odhalil nám svoje myšlienky, postrehy a najväčšie „výhrady“ voči dobe a prostrediu, v ktorom žil.

Prvú časť tejto pomerne útlej, ale z literárneho aj filozofického hľadiska mimoriadne cennej knihy, tvoria pomerne krátke úvahy reportážneho charakteru doplnené fabuláciami nenapraviteľného románopisca. V praxi to znamená, že svoje úvahy vedené na základe vlastných pozorovaní ako aj samotné výstižné, ba priam mrazivé opisovanie skutočnosti v niektorých prípadoch autor ukončil „dotvorením“ príbehu. Hoci si koniec príbehu, ktorý sa (zväčša) naozaj stal, len vymyslel, tieto závery bývali veľmi realistické, t. j. mohli sa stať. Skutočnosť, ktorú Dostojevskij opisoval, však nie je tá, v ktorej by chcel dnešný človek žiť.

Dostojevskij nám odhalil svoje najväčšie „výhrady“ voči dobe a prostrediu, v ktorom žil.

„Keď chlapec nažobre drobné, s červenými skrehnutými rukami sa vracia do nejakej pivnice, kde sa opíja nejaká banda robotníkov, z tých, ktorí keď ‚začnú štrajkovať vo fabrike v sobotu, vracajú sa do práce najskôr v stredu večer’. Tam, v pivniciach sa spolu s nimi spíjajú aj ich hladné a bité ženy, pri ktorých pištia ich hladné dojčatá.“

Opisované príbehy a myšlienky boli zrejme typické pre devätnáste storočie. Pripomenuli mi diela Charlesa Dickensa či Hansa Christiana Andersena aj s ich ponurou atmosférou. Dostojevského zápisky však mali byť a bývali súčasťou periodík, ba dokonca sa napokon stali samostatným periodikom, ktorého jediným prispievateľom a redaktorom bol Dostojevskij. Takisto mali tieto zápisky slúžiť ako autorove štúdie k skúmaniu detailov každodenného života. Okrem skúmania sa Dostojevskij plánoval zdokonaliť v zachytávaní každodennosti na papier.

On i jeho nemenovaný priateľ si však veľmi dobre uvedomovali, že nech by napísal akokoľvek vynikajúci román, novelu či poviedku, skutočnosť, taká, akú ju vnímal, bola oveľa mocnejšia, zaujímavejšia, pravdivejšia. Dostojevskij teda rozmýšľal nad tým, či má vôbec zmysel tvoriť. Uvedomil si však, že každý pozorovateľ vidí a vníma niečo iné, dôležitosť pripisuje niečomu inému a napokon, niektorí pozorovatelia ani nevedeli vyjadriť, či dokonca pochopiť, čoho boli svedkom, čo videli, čo cítili, čo vnímali...

Opisované príbehy a myšlienky boli zrejme typické pre devätnáste storočie.

 „Pre jedného pozorovateľa prebiehajú všetky javy života v tej najdojímavejšej jednoduchosti a sú preňho také jasné, že ani niet o čom premýšľať, nemá význam si ich vôbec všímať. Iného pozorovateľa zasa môžu tie isté javy niekedy natoľko znepokojiť, že (a to sa stáva pomerne často) nie je schopný ich zovšeobecniť a zjednodušiť, rozvinúť ich do jednej línie a uspokojiť sa s tým – zvolí si inú formu zjednodušenia a iba tak si strelí guľku do hlavy...“

Dostojevskij bol umelec, ktorý si všímal aj to čo iní nie, pričom na papieri dokázal zvečniť aspoň tieň svojich dojmov. Hoci niektoré jeho myšlienky nie sú dovedené do konca, a jeho mimoriadne úprimné výpovede bývali miestami pomerne naivné a utopistické, navyše ako reakcie na dobové udalosti a reálie nám chvíľami veľa nepovedia, mnohé myšlienky v nich sú veľmi zaujímavé a prekvapivo aktuálne. Za takmer stopäťdesiat rokov sa zmenila móda, správanie, spôsob reči, mravy a spôsoby, nezmenila sa však prapôvodná ľudská podstata.

Zo skutočného Denníka spisovateľa nám táto publikácia prináša len zlomok. Aj z neho však možno vyčítať rôznorodosť tém, motívov aj žánrov. Záverečnú časť knihy tvorí novela Krokodíl, údajne napísaná na základe skutočnej udalosti a Dostojevským dotvorená do absurdnosti, v ktorej pomocou satiry nádherne vystihol krásy nonsensov svojej doby a postojov svojich súčasníkov.

Dozvieme sa, že muž žijúci v tráviacom trakte krokodíla, môže byť vnímaný rôzne...

„Krokodíl začal tým, že obrátil chudáka Ivana Matvejiča vo svojich hrozných čeľustiach nohami k sebe a najprv mu zhltol tie nohy; potom Ivana Matvejiča, ktorý sa pokúšal vyskočiť von a rukami sa chcel zachytiť debny, trochu vygrgol a znova ho vtiahol do seba, teraz už vyše pása. Potom ho ešte raz trochu vygrgol, zasa ho vtiahol, a potom ešte raz. Takto nám Ivan Matvejič viditeľne mizol z dohľadu.“

Dozvieme sa, že muž žijúci v tráviacom trakte krokodíla môže byť vnímaný rôzne (či už svojím okolím alebo sebou samým),  takisto ako aj krokodíl, ktorý ho trávi. Hoci je príbeh zasadený do devätnásteho storočia, neviem, či je to náhodou a či dedičnou komickosťou ľudstva, že práve časti najväčšmi preplnené absurdnosťou mi pripomínajú súčasnosť. Musím však priznať a uznať, že ma teší skutočnosť, že na tom nie sme horšie ako kedysi.  

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Fiodor Michajlovič Dostojevskij
  • Národnosť: ruská
  • Knihu vydalo: Európa
  • Počet strán: 104
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2008
  • Žáner: filozofia
  • ISBN: 978-80-89111-43-5
Čítané 113 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.