nedeľa, 22 október 2017 18:34

Jádro slunce

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Spoločnosť je postavená na uspokojovaní mužov. Chudáčikov. Lebo aj vojny vznikli iba preto, že mužov občas nejaké ženy odmietli. To sa viac nestane! My sme vinné. Za všetko. Upáľte nás! Aha, to vlastne nie, lebo kto by potom pánov tvorstva „uspokojoval“?

Predstavte si dobu, v ktorej žijeme, rok, ktorý máme, vymoženosti, čo fungujú, no zaveďte pravidlá fungovania v spoločnosti ako v 18.storočí. Nemožné? Nuž, mýlite sa. Podarilo sa to fínskej autorke Johanne Sinisalo, ktorá dokázala vytvoriť utopické Fínsko aj napriek tomu, že ho situovala do roku 2016. Absurdné, smiešne, hanebné, do zúrivosti privádzajúce. Všetky takéto prívlastky mi prichádzali na um, keď som sa začítala do jej Jádra slunce.

Absurdné, smiešne, hanebné

Existuje svet, v ktorom ženy nie sú bytosti rovnocenné mužom. Áno, to tu už bolo, dlhé storočia, tisícročia. Ale prečo teraz? Prečo v roku 2016? Fínska vláda sa rozhodne zabezpečiť pre svojich občanov spokojný život. A len ona vie, ako ten spokojný život má vyzerať. Človek ako taký nemá právo na svoj názor. Človek, ktorý sa, na jeho nešťastie, narodil ako „ona“. Žena. Lebo ženy sú vo Fínsku šľachtené (!) a rozdelené do dvoch druhov – eloje a morloky.

„Výzkum ukázal, že pokud je dívkám v určitých fázích vývoje podáván tyroxin, hormon produkovaný štítnou žlázou, dojde k urychlení sexuálního dospívání. Hormon navíc podporuje vývin určitých vzhledových a povahových prvků, které jsou pro domestikaci femižen žádoucí.“

Eloj/femižena je niečo ako živá barbie. Krásna, štíhla, pestovaná, s dlhými vlasmi, ideálnou postavou, túžbou starať sa o manžela a deti. Skrátka – nuda. Všetky eloje sú si totiž nesmierne podobné. Všetky sú hlúpe, bez ambícií, ich jediným životným cieľom je vydať sa. Sú to ženy zbavené mozgu. Sú to teda ideálne ženy?!?

Morloky sú ich opakom, majú síce ženské pohlavie, ale nie sú atraktívne, dokonca rozmýšľajú, a tak sú kdesi na pomedzí medzi elojmi a maskulmi (mužmi). No fuj. Tie treba vykynožiť. Zabrániť ich rozmnožovaniu. Vláde sa to vynikajúco darí, žiaden správny maskul by si predsa s takým stvorením nič nezačal.

Ženy sú nižšie bytosti, šľachtené do dvoch odrôd

„Kráčím tak svižně, jak jen v elojských botách dovedu, snažím se jít cílevědomě, abych působila, že mám nějakou pochůzku, jdu na nákup nebo na rande. I to nejkratší pozastavení může být pro nějakého maskula signálem, že postrádám společnost.“

Čítať toto všetko, uvedomovať si, čo vlastne čítam, to bolo ako… facka. Autorka síce vytvorila fikciu, ale tak strašne veľa vecí v nej pripomínalo súčasný stav (hoci dotiahnutých do absurdna), až to bolo chvíľami na zaplakanie. Ešte aj drogu ponúkla, aby to človek zvládol. Nečakajte tabak, alkohol, trávu alebo heroín. Zakázanou drogou v tomto svete sú čili papričky. Všetko ostatné už totiž vláda vykynožila.

Čili obsahuje kapsaicin. Látku, ktorá vyvoláva závislosť podobnú akejkoľvek inej. A keďže človek si pri jej pravidelnom užívaní vytvorí odolnosť, na to, aby pocítil nejaké účinky, potrebuje stále väčšiu a väčšiu dávku. Mimochodom, viete, na akej sliznici stupeň ostrosti testujú? Nie, jazyk to nie je...

„Hrdlo lahve není dost široké na to, abych jím prostrčila celou ruku, a tak si jalapeňa liju do úst přímo ze sklenice. Nálev mi stéká po bradě na hrudník a růžový přehoz na posteli, ale je mi to jedno. Polykám téměř bez kousání. Vím, že Scovilleho jednotky v jalapeňu nestojí za nic, paprička chutná skoro jako nakládaná okurka, ale pouhé vědomí, že křupavé plátky obsahují kapsaicin, dokáže třas mých rukou poněkud zmírnit.“

Svet, v ktorom sa dá prežiť iba za pomoci drogy


Vanna a Manna sú dve sestry, eloje. Manna je skutočná eloj, s celým tým ich plytkým prežívaním, žije pre potenciálneho manžela a ešte potenciálnejšie deti, klipká mihalničkami, špúli pusinku, vytŕča hrudník, hojdá bokmi. Vanna... robí presne to isté. No len preto, aby prežila. Aj keď je staršia, spôsob fungovania jedinej povolenej ženskej existencie sa učí od svojej mladšej sestry. Maskovať myslenie ponižujúcim a ženy degradujúcim správaním je jediné, čo ju môže zachrániť. Lebo Vanna rozmýšľa, číta (aj keď je to zakázané) a učí sa (upáľte bosorku!).

Práve o nej je celý príbeh. Absurdný, šialený, strašný, desivý, dehonestujúci. A tak dobre, tak dobre napísaný! Musím povedať, že Johanna Sinisalo ma prekvapila. Až neskôr som sa dozvedela, že je nekorunovanou kráľovnou fínskej fantastickej literatúry a rozhodne jej tento titul právom patrí. Jej dielo je premyslené, precízne spracované, prešpekulované. Jádro slunce je kniha, od ktorej sa nedá odtrhnúť, prečítajte si ju!

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Johanna Sinisalo
  • Národnosť: fínska
  • Knihu vydalo: Odeon
  • Počet strán: 344
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: fantasy/sci fi
  • ISBN: 9788020716545
Čítané 210 krát
Viac z tejto kategórie: « Vojna svetov

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.