banner top eknihy.guru

pondelok, 19 jún 2017 15:32

Škola noci: Vykúpená

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Bohyňa, upíri a mágia, ktorá môže byť dobrá alebo temná. Príbeh o upíroch, ktorý je úplne odlišný ako všetky ostatné. Zlo začalo prevyšovať a je potrebné ho poraziť, aby mohla byť opäť nastolená rovnováha medzi Svetlom a Temnotou. Ale je to možné vo svete plnom beštií?

 

Celá knižná séria Škola noci je postavená na hlavnej postave Zoey Redbirdovej a jej skupinke priateľov. Zoey je výnimočné upírie mláďa. Bola označená (to znamená, že na čele sa jej objavil polmesiac) a bohyňa Nyx, ktorú všetci upíri uctievajú, jej venovala množstvo darov, čo sa začalo odrážať na jej tetovaniach. Tie sa postupne rozširovali na líca, chrbát, ruky, dlane. Zoey ako hlavná hrdinka nemohla, samozrejme, byť len nejaké tuctové dieťa. Musela prejsť do Školy noci v Tulse, kde sa vyučovanie začína o ôsmej večer a končí o tretej ráno, a práve tu sa začal kolotoč všetkých jej problémov.

Temnota preberá stále viac miesta...

A teraz konkrétne k dvanástej časti tejto nekonečnej série o upíroch: Zoey sa ocitla v ťažkej situácii. Duša človeka, ktorého milovala, sa dostala do Auroxa, býčieho chlapca. Ona však má Starka, je to jej bojovník viazaný prísahou a miluje ju viac než svoj život.

Chlapci bokom, dôležitejšie je, že Neferet začala v Tulse úplne blázniť a zabíjať. Temnota preberá stále viac miesta a vytláča Svetlo. Rovnováha sa však musí bezpodmienečne obnoviť, čo nepôjde, kým Zoey nepríde na to, ako ovládnuť jasnovidecký kameň, ktorý z nej urobil vrahyňu. Sama sa odovzdala polícii a odmietla spoločnosť akéhokoľvek upíra ako svoj trest. Pre mláďa to znamená, že jednoducho  zomrie. Popravde, ani sa jej vlastne nedivím, že radšej chcela zomrieť než v sedemnástich rokoch zachraňovať celý svet...

„Z veľkňažkinej tváre vyžarovala láska, zasmiala sa a prudko mávla rukami nahor. Iskriace gule vystreľovali do nočnej oblohy ako ohňostroj na Deň nezávislosti – ibaže namiesto dymu miznúce gule zanechávali za sebou iba vlnu úľavy a šťastia. Takmer som zabudla, v akej hroznej situácii sme sa ocitli, že Mayo prikrýva krv, zápach a Temnotu, zabudla som na všetko okrem toho, že ľudia a upíri majú niečo spoločné – lásku. Vždy lásku.“

Konečne! To bolo prvé, čo som si povedala v momente, ako som obrátila posledný list v poslednej knihe. Túto sériu som začala čítať veľmi, veľmi dávno. Musím povedať, že prvých šesť kníh bolo neprekonateľných. Bolo to niečo vzrušujúce, niečo nové, úplne iné než sme dovtedy s upírskou tematikou čítali. Keď bol pred pár rokmi ten upírsky a vlkodlačí bum, bolo toho všade tak veľa, až to človeka nudilo. Ale potom prišla Škola noci. Niečo, čo mi vyrazilo dych a nedalo spávať. Brala som knihu za knihou hneď ako jednotlivé diely vychádzali. No potom už toho začalo byť veľa.

Talent autoriek je nepopierateľný.

Dvanásť častí je proste príliš, nech akokoľvek zbožňujem nejaký príbeh. Musieť sa prebrodiť toľkými kniha je namáhavé a časom nezaujímavé. Od siedmeho dielu bolo úplne badateľné, aké je to silené. Zhoršovalo sa to snáď každou knihou. Zápletky boli len nasilu vpletené do deja, aby sa nejako vyplnil priestor na stranách knihy. A dôvod, prečo som to teda vlastne čítala? Jednoduché. Nedokázala som neprečítať sériu až do konca. Potrebovala som to mať uzavreté, že áno, toto som dočítala celé.

„,A vy obe viete, ako ma z vás bolí hlava, keď sa hádate. Afrodita, nebuď protivná. Shaylin aj Nicole môžu milovať, koho chcú. A ty Stevie Rae, si zapamätaj, že nikto sa nemôže stať homosexuálom len preto, že ho vystrašíš.´
,Mne je jedno, kto koho miluje a kto s kým spí, ale mienim si vychutnať tú búrku, čo sa chystá.´ Afrodita ukázala kúsok od lôžka, ktoré si Shaylin s Nicole chystali. ,Prichádza Clark Kent, v tej najnevhodnejšej chvíli. Myslím, že videl ten bozk.´“

Aj napriek celkovej zdĺhavosti sa v jednotlivých dieloch vždy objavilo niečo, čo pohltilo a zaujalo – a dalo dôvod dočítať ďalší diel. Ani posledná kniha nebola výnimkou. Normálne som sa tešila na záverečný boj proti Neferet a počas čítania som dokonca prekonala aj srdcové problémy, pretože kohokoľvek som si obľúbila, zomrel. Vlastne to boli len dve postavy, ale aj tak mi bolo smutno.

Štýl písania sa vyznačuje určitou nadnesenosťou

Talent autoriek je nepopierateľný. Takto dobre vybrané slová spojené do viet a súvetí sa vidia málokedy. Obrovská slovná zásoba, ktorá sa dá získať z týchto kníh, nie je na zahodenie. Štýl písania sa vyznačuje určitou nadnesenosťou, nie je to len obyčajne rozprávaný príbeh, má určitú eleganciu a čaro. Nájdu sa aj momenty na zasmiatie, ktoré striedajú vážne situácie. Charaktery v knihe sú tiež vykreslené skvele. Pre mňa osobne asi najviac vydarená bola Afrodita. Ju som si od začiatku obľúbila a naopak Zoey som od začiatku neznášala. Ale tak to v knihách býva.

Obrovskú pochvalu a obdiv má u mňa prekladateľka Oľga Kralovičová, pretože preložiť to množstvo básní, zaklínadiel a rýmov muselo byť náročné, ale jej sa to rozhodne podarilo na jednotku.

Na jednej strane tie knihy odporúčam, lebo sú perfektne napísané a pre niekoho, kto sám rád píše, to môže byť veľmi prospešné čítanie. Na druhej strane je však dej príliš rozťahaný a tým sérii klesá úroveň. Všetko musí mať svoje pre aj proti.  

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: P.C. Castová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 312
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: fantasy
  • ISBN: 9788055143910
Čítané 588 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.