banner top eknihy.guru

streda, 16 september 2015 14:47

Údolie ľalií

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Rozprávky mali (nielen) v našom detstve svoje nezastupiteľné miesto. Boli to časy, keď sme verili, že dobro zvíťazí nad zlom a láska nad nenávisťou. Teraz, keď sme dospelí, sa tiež môžeme na chvíľu preniesť do miest, o ktorých sme počúvali ešte ako deti. Návrat to vôbec nemusí byť zbytočný a už vôbec nie infantilný. Obzvlášť, ak vymeníme blikajúce obrazovky za rozprávkové príbehy Alexandry Pavelkovej.

Samotný názov románu – Údolie ľalií, podľa mňa pôsobí trošku zavádzajúco. Ak by som nevedela, o čo ide, vychádzajúc z jeho názvu, čakala by som, že z knihy na mňa vybehne mladá žena s rozviatymi vlasmi, ktorá sa premáva okolo jazierka na bicykli, na ktorom má vpredu pripevnený košíček. Ktovie, či to nebol autorkin zámer takto prilákať nejakú skupinku čitateliek červenej knižnice. :-)

Údolie ľalií, to je sedem poviedkových príbehov spojených rámcovým rozprávaním štyroch rozprávačov a psa (akokoľvek neuveriteľne to znie). Bety, realitná maklérka a zároveň slobodná matka malej školáčky, počas prehliadky chatiek v dnes už skôr rekreačnej oblasti Slatinka, sa vinou rozbesnených živlov dostane spolu so svojím klientom do úzkych. Ich cestu vplyvom silného vetra zahatajú konáre spadnutého stromu, a tak Bety, jej dcére Nele a klientovi Petrovi Párničanovi neostáva nič iné, len pohľadať pomoc. Čo je v prípade opustenej Slatinky takmer nemožné.

Každé rozprávanie je plnohodnotnou poviedkou.

Keď už strácajú nádej, zbadajú v jednom domčeku svetielko. Rozhodnú sa požiadať jej obyvateľov o pomoc. Nie, „chalúpka“ nie je postavená z perníkov a vnútri nenájdeme Ježibabu s pecou. Domácou je sympatická Tina a jej priateľ Herald s nezvyčajným psom Elizejom. V okamihu ich príchodu do domčeka sa príbehy týchto ľudí začínajú prepletať a dve noci strávené v spoločnosti Tiny, Heralda, ale aj Elizeja, už navždy zmenia život troch prichodiacich.

„,To ty si vyštvala jeho ochrankyňu!´ vykríkol a zazrel na mňa so zášťou, s akou sa dívajú ľudia, ktorí čakajú zášť od všetkých ostatných.
,Hronka odišla z vlastnej vôle. Onedlho – v našom poňatí – sa narodí iná víla a prevezme jej povinnosti.´
Nie, to ty si ju vyhnala, čítala som v jeho očiach. A ja zistím, ako sa dá vyštvať rusalka... Alebo hoci aj zabiť.“

Autorka vychádza z ľudovej slovesnosti, folkloristiky, mytológie...

Aby si skrátili dlhé chvíle, aby sa nenudili, kým budú čakať na hasičov, resp. prijateľné počasie, začnú si rozprávať príbehy. Je tu citeľný kompozičný princíp Boccaciovho Dekameronu, pričom nie je mojím zámerom rozoberať všetky príbehy, budem sa ich snažiť zhrnúť a niektoré časti vyzdvihnúť. Každé rozprávanie je plnohodnotnou poviedkou (polovicu z nich už autorka aj samostatne publikovala). Nájdu sa tu také, čo vychádzajú zo slovanskej mytológie, jednu ovplyvňujú cudzokrajné motívy v prostredí renesančnej Florencie a postavy elfov zase odkazujú do Tolkienovho sveta fantastiky, resp. fantastiky severských ság.

Alexandra Pavelková sa vracia do prírody, ktorá je na mnohých miestach stále bez rušivých vplyvov a výdobytkov modernej doby. Kladie dôraz na poetické opisy okolia, ale aj na lexiku daného obdobia, preto je autentickosť zachovaná v plnej miere. V Údolí ľalií vychádza z ľudovej slovesnosti, folkloristiky, mytológie. Vo výraznej miere tu nájdeme zastúpené pohanské zvyky a svoje miesto si zachovávajú aj slovanskí bohovia. Aj keď sa rozprávania líšia tým, ktorá osoba ich podáva, rovnako ako vyššie spomínanými motívmi, aj tak v podobe tohto neopakovateľného románu vytvárajú kompaktný celok. I keď ich je možné, samozrejme, vychutnať aj ako individuálne poviedky.

Aj keď sú všetky skvelé, na mňa najviac zapôsobil posledný – Rieka. Rozprávačom je samotná rieka Slatina, resp. v podobe rusalky Slatiny, bojujúca spolu so svojimi sestrami – rusalkami rôznych príbuzných prameňov a studničiek proti uhorskému kráľovi, zasahujúcim do jej vodných tokov. Táto tematika môže byť alegóriou na súčasný stav, a do popredia sa tak dostáva už niekoľko desiatok rokov kontroverzná téma postavenia vodného diela Slatinka a jej status zánikovej obce.

„A to by mohol byť koniec jeho príbehu. Alebo všetkých príbehov, ktoré v chalupe na brehu rieky odzneli. Lenže príbehy chcú kolovať a pokračovať ďalej. Keď niet rozprávačov, keď niet poslucháčov, vkrádajú sa do snov. Tam žijú, združujú sa i rozdeľujú, pučia a rastú. Tam nadobúdajú nové významy a odpovede, ktoré v bdelom stave nevieme postihnúť zrakom ani sluchom. Niekedy treba počúvať srdcom a možno aj kúsočkom rozumu.“

Alegória na kontroverzný projekt výstavby vodného diela Slatinka.

Napriek tomu, že sa ani jeden z príbehov nezačína obligátnym „kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami...“, obsahujú mravné poučenie, a v konečnom dôsledku všetko to, pre čo sú rozprávky rozprávkami. Hoci tieto sú pre dospelých. Tak, ako bola Bety so svojimi novými priateľmi okolo piecky počas chvíľ, keď sa nedalo robiť nič iné, tak si predstavujem ja, ako to niekedy bolo, keď sa takýmto spôsobom ústnym podaním tradovali a zachovali príbehy, ako ich poznáme dnes.

Vráťme sa však k našej nerovnocennej skupinke. Každý z nich má vo svojom živote iné priority a aj keď sa na tomto mieste neocitli z vlastnej vôle, našli sa tam z rôznych dôvodov. Autorka im síce nedáva taký bohatý priestor, no stačí nám to na pochopenie toho, čo nám kladie na zreteľ.

Takže, milovníci fantasy, nielen bojovníci so svetielkujúcimi mečmi, odvážne ženy s tulcom plným šípov, alebo dievčatá, bijúce sa o priazeň jedného vyvoleného, tvoria gro tohto žánru. Aj na našom území máme a rýchlo nájdeme motívy, ktoré im môžu konkurovať. Vrhnime sa preto s čistým svedomím na diela Alexandry Pavelkovej.

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Alexandra Pavelková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 352
  • Dátum vydania: štvrtok, 28 máj 2015
  • Žáner: fantasy
Čítané 749 krát

Najnovšie od Janka Teťáková

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.