pondelok, 18 december 2017 18:34

Atlas pokrčil plecami

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Človek musí v živote usilovať o to, čo je správne a pravdivé. Každý v sebe máme ukrytý poklad najvyššej hodnoty – svoj vlastný život.

Dagny a James Taggartovi zdedili železničiarsky kolos po otcovi. Na železnici doslova vyrastali, a hoci u neho všetci očakávali, že raz bude spoločnosť riadiť, u nej to bolo iné. Veď je iba žena. Čo by tam asi tak robila. Dagny však železnicu miluje, vlaky, koľajnice, výhybky... všetko. A preto aj napriek tomu, že to najskôr bolo nepredstaviteľné, stala sa prevádzkovou riaditeľkou. A skutočným srdcom spoločnosti, lebo ona vedela, čo robí, prečo a ako. Dvaja súrodenci, dva protipóly.

vlastným rozumom dokážu rozhýbať svet

Takých ľudí ako ona je viacero. Majitelia firiem, podnikatelia, ľudia, ktorí vlastným rozumom dokážu rozhýbať svet. Doslova. Ich protipólom sú naopak ľudia, ktorí síce nič také nedokážu, no majú pocit, že majú právo na rovnaké bohatstvo a úctu ako tí, ktorí si ich zaslúžili vlastným rozumom a rukami. Nastáva boj medzi schopnými a tými, ktorí chcú z ich schopností iba ťažiť. Potreba kladená nad spravodlivosť. Čo je vlastne spravodlivé?

„Nemám rád lidi, kteří se cíleně snaží získat něčí důvěru. Jedná-li člověk poctivě, nemusí si druhé takto předcházet, stačí mu pouze jejich racionální úsudek. Osoba, která se dožaduje mravního bianco šeku, má vždycky nečestné úmysly, ať si to přiznává, nebo ne.“

Ayn Rand v diele Atlasova vzpoura (v slovenčina Atlas pokrčil plecami) podrobila spoločnosť neúprosnej kritike. Poukázala na protiklad medzi rozumom a hlúposťou. Inak sa to nedá povedať. Jej hrdinovia totiž nežijú životom, kde by proti sebe stáli rozum a srdce, to ani náhodou. Žijú na základe presvedčenia, že jedno dopĺňa druhé, že medzi nimi žiaden protiklad nie je. Svoje peniaze si zaslúžia, pracujú viac ako iní, dokážu vidieť súvislosti aj za bežným horizontom poznania, a predsa sa majú stať obeťou.

Na začiatku to znie pekne – aby mal každý, čo potrebuje.

Ako aj v živote – najmocnejšími sú tí, ktorí vládnu politikom. Kto vie poťahovať nitkami vo Washingtone, dokáže si zabezpečiť výnimky z pravidiel, beztrestne obchádzať zákony, obohacovať sa na úkor ostatných. To všetko vedia pomocou slov (ktoré v tomto prípade strácajú hodnotu) brilantne zabaliť do pomoci ostatným, filantropie, dobročinných zámerov. Avšak platí, čím viac absurdných zákonov, tým horšie fungovanie štátu!

„Věděla s naprostou jistotou, že do bitvy nemá jak zasáhnout. Že nemá čím bojovat proti lidem blátivého myšlení, nejasných pohnutek, nevyřčených cílů, blíže neurčené morálky. Že ať by namítla cokoli, zůstalo by to nevyslyšeno, nezodpovězeno. Jakými zbraněmi se bojuje ve světě, pomyslela si, kde rozum pozbyl ostří?“

Nepochopiteľné konanie niektorých ľudí vedome speje k stratám nielen vlastným, ale aj tých ostatných. Na začiatku to znie možno pekne – aby mal každý to, čo potrebuje. Ale kto rozhodne o potrebách samotných? Čo je potrebnejšie? Moja operácia alebo tvoje nové topánky? Áno, logická odpoveď by mala byť A, lenže ja nemám priateľov na správnych miestach, a tak ja zomriem, zatiaľ čo tebe pribudnú nové conversy...

Spisovateľka dianie nielen naznačila, ona ho dotiahla až do absurdného konca. Absurdného, lebo človek si to nevie v realite predstaviť, no obávam sa, že presne takto by to dopadnúť mohlo. Ak by sme vyhnali všetkých múdrejších ako sme my sami, ak by boli za svoj rozum a jeho výdobytky len trestaní, nie oceňovaní, ako asi by sme dopadli?!

Svet sa zosype, stráca sa vôľa žiť...

Svet sa zosype. Podniky skončia. Továrne sa zatvoria. Ak nikto nič nevyrába, nie je čo jesť, čo si obuť, ako sa zohriať. Tisícky vo vreckách sú zbytočnými papierikmi bez skutočnej hodnoty. Nastúpia nepokoje, lúpeže, odovzdanosť, stráca sa vôľa žiť. Načo aj?

„Chce-li člověk žít, musí přijmout za svůj fakt, že třemi nejvyššími, svrchovanými hodnotami jeho života jsou Rozum, Účel a Sebeúcta. Rozum coby jediný nástroj poznání, Účel coby rozhodnutí, že chce usilovat o štěstí prostřednictvím rozumu, a Sebeúcta coby neochvějná jistota, že dokáže myslet a že je štěstí hoden.“

Špekulácie ľudí, ktorí sa chcú priživiť na iných, sa nakoniec obrátia proti nim. Na tisícke strán v jednej knihe, takže relatívne rýchlo, má človek možnosť sledovať, ako dokáže systém zničiť schopných a šikovných jedincov. Odohráva sa to aj v reálnych spoločnostiach, ale výsledky protirečiacich si zákonov sa nemusia prejaviť hneď, preto si možno neuvedomujeme vždy úplne, čo sa vlastne deje. Kniha však ponúka možnosť objektívne a s odstupom sledovať katastrofu.

Čítanie Atlasovej vzpoury nie je jednoduché. Spisovateľka predkladá množstvo myšlienok, ktoré donútia čitateľa prehodnotiť vlastný hodnotový systém, zamyslieť sa nad tým, čo považuje za samozrejmé. Lebo veď väčšina z nás je určite presvedčená, že pomáhať treba a občas sa aj obetovať pre niekoho, kde sú však hranice, pri ktorých strácame sami seba?! Toto dielo patrí k tým, ktoré by si mal prečítať absolútne každý mysliaci človek. Lebo len ja sám som strojcom svojho šťastia. Len ja môžem pracovať na svojom šťastí, nik iný to za mňa neurobí...

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ayn Rand
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Argo
  • Počet strán: 1108
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788025712979
Čítané 96 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.