štvrtok, 14 december 2017 11:29

Vyhnání Gerty Schnirch

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Koľko utrpenia a nešťastia sa dokáže zmestiť do jedného ľudského života? História sa rozpráva z pohľadu víťazov. Ako sa definuje kolektívna vina a kto je zodpovedný za činy druhých?

Minulé storočie bolo na tragédie bohaté, nevinní ľudia boli vtiahnutí do víru historických udalostí jednoducho preto, lebo sa ocitli v zlej dobe, na zlom mieste a za ešte horších okolností. Je noc z 30. na 31. 5. 1945. Tento dátum vám s najväčšou pravdepodobnosťou nebude nič hovoriť. Nie je sa čomu čudovať, je to čierny deň a ešte černejšia noc v českej histórii, na ktorú sme sa dlho pokúšali zabudnúť a tváriť sa, že sa nič nestalo.

Tento pochod je známy aj ako pochod smrti.

Našťastie, v posledných rokoch prichádza snaha o vyrovnanie sa s minulosťou. Veľkou súčasťou toho je aj prvotina Vyhnání Gerty Schnirch od Kateřiny Tučkovej, popisujúca odsun nemeckého obyvateľstva z územia Českej republiky po skončení druhej svetovej vojny. Na základe Benešových dekrétov malo početné nemecké obyvateľstvo nariadené opustiť svoje domovy, mali minimálny čas na prípravu, so sebou si mohli vziať iba jeden kufor a nič viac. Nepripomína vám to niečo? 

Súčasťou masy ľudí, ktorých sa dekréty dotkli, je aj mladá Gerta Schnirch, mama niekoľkomesačnej Barbory. Gerta, napriek svojmu nemeckému menu, má české korene. Jej mama bola Češka, no otec bol Nemec. So vzostupom Ríše sa z Gertinho otca stal národovec, spolu so svojím synom dychtivo počúvali Führerove prejavy v rádiu, pochodovali ulicami a doma zakazovali rozprávať česky. Gerta, na rozdiel od mužskej časti svojej rodiny, nechápala ich posadnutosť a jej česká kamarátka Janička jej bola milšia ako spolužiačky z nemeckej školy.

Na konci vojny, keď už bolo jasné, že predstavy o víťazstve nemeckej ríše sa vzďaľujú, veľa Nemcov začalo utekať za hranice. Janička sa s ňou prestala rozprávať a Gerta nechápala prečo. Gertin otec si však porážku nechcel priznať a tvrdohlavo vyčkávali nálety na Brno v pivnici ich domu. V máji roku 1945 sa mier oficiálne vrátil do Európy. Pre Nemcov v Českej republike sa však ešte tá pravá vojna len začala. Verejná mienka podporila Benešove dekréty a niekoľko tisíc Nemcov bolo donútených odsunúť sa za hranice.

Vysoké čísla úmrtnosti zabezpečili, aby sa o tomto pochode veľmi dlho na verejnosti nehovorilo.

„Nenechat se rozšlápnout a těšit se sama ze svého. Ze svého prostého, krásného života, který bude tak malý, že už jim nebude stát za to ho znova lámat.“

Gertu tento odsun zastihol s niekoľkomesačnou dcérou. Do poslednej chvíle však tomu neverí. Vážnosť situácie pochopí až vtedy, keď všetkých brnenských Nemcov zoskupili na námestí. Mužov a starších chlapcov odsunuli do pracovných táborov na odpratávanie povojnových škôd a ženy a deti chceli odsunúť k hraniciam.

Tento pochod je známy aj ako pochod smrti. Všetka zlosť, ktorá sa v ľuďoch zbierala počas vojny, dostala voľný priechod práve počas tohto pochodu. Vysoké čísla úmrtnosti zabezpečili, aby sa o ňom veľmi dlho na verejnosti nehovorilo, preto niet divu, že z pamäti národa skoro vymizol.

„Domov není tam, kde člověk vyrostl, to si nemysli. Domov je tam, kde tě lidé vítají, když vstoupíš.“

Gerta sa ocitne aj s ďalšou skupinou Nemiek v malej dedinke za Brnom, kde dostane pracovné povolenie, v podstate to znamená, že môže bývať a jesť u jednej z dedinčaniek výmenou za prácu. Finančná odmena za odvedenú prácu, samozrejme, neprichádza do úvahy. Ako Gerta zvládne prežiť s malým dieťaťom v neznámom prostredí bez žiadneho majetku? V prostredí, kde ju všetci považujú za nepriateľa? Podarí sa jej v živote nájsť šťastie?

Sú knihy, ktoré vás chytia za srdce. Vyhnání Gerty Schnirch je jednou z nich. Pri čítaní neviete pochopiť, ako si môže jeden človek toľko vytrpieť a poviete si, že to je iste len autorkina snaha o dolovanie emócií v čitateľovi. Potom sa zamyslíte nad dobou, ktorú kniha mapuje a uvedomíte si, že to nie je až tak pritiahnuté za vlasy. Knihy sú tu na to, aby nám otvárali oči a presne to Kateřina Tučková robí. Vycítila obrovský potenciál v dlho tabuizovanej téme a rozhodla sa ju priblížiť verejnosti.

„Jestliže něčemu věříš a věří tomu i lidi kolem tebe, směřuješ k tomu, ať chceš nebo ne."

Kateřina Tučková vycítila obrovský potenciál v dlho tabuizovanej téme.

Pre mňa osobne mal príbeh o to silnejší náboj, že sa odohrával v Brne a okolí, ktoré dobre poznám. Preto sa ma opisovanie odsunu z Mendlovho náměstí dotklo o to viac, lebo viem, kde presne to je. Každý týždeň tadiaľ chodievam do práce. Viem, kde bývala Gerta a takisto viem, ktorá socha sovietskeho vojaka zaskočila Gertu a jej kamarátky, keď sa po desiatkach rokoch stretli v Brne. Ešte niekoľko týždňov po dočítaní knihy som na ňu myslela vždy, keď som prechádzala týmito miestami.

Vyhnání Gerty Schnirch určite odporúčam každému, kto má záujem sa dozvedieť niečo o dlho premlčiavanej a nie tak dávnej histórii a uvedomiť si, že mier do našich končín neprišiel s príchodom podpísania mierovej zmluvy. Ak chceme doceniť to, ako sa nám žije dnes, je potrebné si uvedomiť, čím prešli naši predkovia len pár desaťročí dozadu.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Kateřina Tučková
  • Národnosť: česká
  • Knihu vydalo: Host
  • Počet strán: 416
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 1970
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 978-80-7294-315-9
Čítané 94 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.