pondelok, 09 október 2017 19:06

Prostě na mě zapomněli

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Je leto roku 1945. Malá Klárka odchádza s rodičmi po skončení druhej svetovej vojny na vidiek do českých Sudet. Je to veľká zmena pre celú rodinu, zvyknutú na mestský život v Prahe. Všetci ale dúfajú v lepšie časy. Je predsa po vojne.

 

Klára sa sťahuje s rodičmi do Bohom zabudnutej krajiny – do Sudet, do malej dedinky Wolfgang, kde sú zatiaľ jedinými obyvateľmi. Namiesto nadšenia z nového domu si rodičia medzi sebou šepkajú a mama hádže ustarostené pohľady. Vždy, keď sa Klárka priblíži, záhadne stíchnu. Čo pred ňou taja? Vojna je predsa dávno za nimi a s ňou aj všetky jej hrôzy.

Vojna je dávno za nimi a s ňou aj všetky jej hrôzy.

Klárke to však radosť vôbec nekazí. Pripadá si ako objaviteľ, dobrodruh, možno moreplavec, ktorý po prvý krát vstúpi na neznámu pôdu. Všetky domy v dedine sú len jej. Pri jednej zo svojich potuliek nájde v opustenom dome bábiku. Jej nadšenie z nečakaného objavu ale veľmi rýchlo schladí mama. Nedovolí jej zobrať si poklad domov. Na Klárkino veľké prekvapenie sa však bábika neskôr objaví na prahu ich dverí. Žeby v opustenom Wolfgangu strašilo?

Záhada sa čoskoro vysvetlí a Klárka si nájde novú kamarátku Helgu. Čo na tom, že je o pár desiatok rokov staršia a rodičia o nej nesmú vedieť... Helga je totiž Nemka, a tí to po skončení vojny nemali jednoduché. Hnev obyvateľov sa obrátil proti nim. Klárke to ale nevadí, veľmi rada počúva Helgine príbehy a na oplátku jej necháva na plote vždy niečo pod zub. Na jej aj Helgino zdesenie začne Klárka zo svojho okna pozorovať tajomnú postavu a jedného dňa jedlo zmizne. Že by Helga nebola jediná, kto sa vo Wolfgangu schováva?

„Po Němcích bereš a po Židech odmítáš!“

Že by Helga nebola jediná, kto sa vo Wolfgangu schováva?

Jiří Holub si zvolil veľmi citlivú tému najmä pre Českú republiku. Po skončení druhej svetovej vojny bolo nemecké obyvateľstvo neľútostne vysťahované za hranice republiky. V tom lepšom prípade. Zloba a nenávisť z vojny dali priechod hrozným a neospravedlniteľným činom. Táto téma je dodnes bolestivá. Preto je veľmi dôležité, aby sme sa aj s pomocou literatúry snažili zahojiť staré rany. Prostě na mě zapomněli je veľmi zaujímavá kniha. Je tenučká, prečítate ju za pár hodín, no silný dojem z nej pretrvá veľmi dlho.

„Na samém konci války se činžák, v němž jsme bydleli, změnil v hromadu trosek, suti a zuhelnatělých sousedů, kteří nestihli odejít včas.“

Príbeh sa začína odvíjať nevinne, Holub dokonale manipuluje s pocitmi čitateľa. Maľuje dej pred sebou v mäkkých odtieňoch, opisuje horskú krajinu zaliatu slnkom, mamine voňavé lievance, dobrodružstvo a detské nadšenie z objavovania nových vecí, úprimnú radosť z otcovho návratu z práce. Všetky tieto každodenné momenty vyvolávajú nostalgiu a hrejivý pocit.

Holub je však schopný jedným šmahom ruky všetko obrátiť. Drastická zmena deja a s ním súvisiacich pocitov je tak o to výraznejšia. Podarí sa mu náladu obrátiť o 180 stupňov. Kto je tajomná postava, ktorú Klárka vidí v noci za ich plotom? Pred kým sa Helga musela schovávať? Odľahčený tón si kniha viacmennej ponecháva celú dobu, no malé náznaky niečoho vážnejšieho sa ukazujú počas celého príbehu.

Je to naozaj výnimočný príbeh, ktorý stojí za povšimnutie.

Klárka sa síce spozná s barónkou, hrá sa v zámockej záhrade s jej pávmi a spolu s rodičmi si užíva pravý aristokratický bál, na ktorý boli pozvaní, zároveň však nad celou noblesou a šťastím visí nádych nemilej budúcnosti, ktorá aristokratov čaká v socialistickom Československu. Takéto nepatrné náznaky a zmeny sa tiahnu celou dejovou líniou. No je to záver celého príbehu, ktorý čitateľa zaskočí vo svojej nečakanej drastickosti, ale v konečnom dôsledku aj nevyhnutnosti.

„Má hlad, napadne mě. Jak dlouho tu tak může bydlet? Kde se tu vzala? A proč zrovna v tomhle baráku, který vypadá nejhůř ze všech, co na Wolfgangu zůstaly?“

Myslím si, že Jiřímu Holubovi sa podarilo niečo jedinečné. Napriek tomu, že doteraz písal len literatúru pre deti a povolaním je kastelán, jeho kratučký román by určite nemal ostať nepovšimnutý. Na malom rozsahu sa mu podarilo zachytiť veľké emócie vtedajšej doby a dôležité historické udalosti, ktoré by nemali byť zabudnuté.

Zároveň sa mu dokonale podarilo ovládnuť city čitateľa a pohrať sa s nimi ako mačka s myšou. Napriek tomu, že knihu som prečítala na jedno posedenie v priebehu niekoľkých hodín, často si na ňu doteraz spomeniem. Pre mňa je práve toto znak kvalitnej knihy. Prostě na mě zapomněli odporúčam každému, a to doslova. Možno každému nad 15 rokov. Je to naozaj výnimočný príbeh, ktorý stojí za povšimnutie.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jiří Holub
  • Národnosť: česká
  • Knihu vydalo: Jas
  • Počet strán: 136
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788087654170
Čítané 157 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.