nedeľa, 01 október 2017 09:27

Vlastný životopis zla

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pravdepodobne sa zhodneme v tom, že asi v každom z nás je nielen niečo dobré, ale aj niečo zlé. Záleží na človeku, ktorú cestu si vyberie a ako bude žiť.

Kniha Pavla Vilikovského Vlastný životopis zla obsahuje dva príbehy. Zlo je v nich rozohrané rôznymi spôsobmi, otázka však je, ČO je to vlastne zlo. Snaha ochrániť svoju rodinu? Vziať si z cudzieho? Žiť naplno? Kde sú hranice?...

Krátka extrémna osamelosť Jozefa K.
Jozef Karsten je zatknutý a vypočúvaný. Chcú od neho, aby donášal na svojich kolegov a známych a za jeho prípadný odpor sa mu vyhrážajú ublížením manželke a deťom. Ako sa v takom prípade má človek rozhodnúť? Áno, zradiť je zlé, je však zlá snaha zabezpečiť pokojnú existenciu svojim najbližším, svojej rodine?

Čo je to vlastne zlo?

„Karstena trochu dráždilo, že o tom hovorí ako o hotovej veci, hoci by ho to malo vlastne tešiť. Vedel, že muž klame, a ak náhodou neklame on, klamal jemu niekto nad ním, niekto sám oklamaný, a tak ďalej. Načo sa vŕtať v pyramíde klamstiev, keď celkom navrchu klame Boh.“

Dostane falošnú identitu, falošný byt aj peniaze. Za priateľmi, s ktorými vedie čudesné rozhovory, síce chodí ako dávny on, pôvodný človek, no už sa predstavuje ako Karsten, vymyslená postava. Ktovie, koľko Karstenov už tajná polícia takto vyrobila a použila. Jeho kontaktnou osobou sa stáva vyšetrovateľ Hálek, ktorý si k nemu do falošného bytu chodí po hlásenia. Netuší, či mu Hálek vraví pravdu alebo nie, a nemá si to ako overiť. Preto sa rozhodne predpokladať, že neklame a koná tak, aby neohrozil svojich najbližších.

Nepremyslene prekročí určité hranice...

To, čo je spočiatku nevyhnutnosťou, sa postupne mení. Karsten sa stane udavačom, navštívi tých, ktorých dostane za úlohu navštíviť a hrá pred nimi predpísanú rolu. Väčšinou. Postupne však do nej skĺzava a začína byť čoraz viac tým neexistujúcim mužom. A tak vyšetrovateľov posmech z jeho pôvodných škrupulí a snahy udržať si ešte chvíľu tvár, postupne už ani nevyznieva tak falošne.

No aby vyrovnal akési sily, ktoré ho stiahli tam, kde sa ocitol, urobí Karsten šialenú vec. Nie celkom premyslene prekročí isté hranice, z ktorých, ako sa ukáže, niet návratu bez toho, aby človek neostal poškvrnený.

„Popravde by sa bol mal zľaknúť, že neodolal tomu prudkému, nepochopiteľnému nutkaniu, že sa v ňom vôbec, také absurdné, zrodilo – stráca azda nad sebou vládu?“

Tento príbeh mi silno pripomenul dielo Franza Kafku Proces, čo bolo nepochybne Vilikovského cieľom. Jozef K. (podobnosť mien čisto nenáhodná) je v ňom z čohosi obvinený, intenzívne sa chce brániť, aj keď vlastne nevie pred čím. Vyšetrovanie ho požiera zvnútra a mení ho. Dokonca aj osud protagonistov je totožný, Vilikovský píše rovnako výborne ako Kafka, aj keď úplne inak.

Dlhá extrémna osamelosť Márie M.
Príbeh ženy, vedúcej pobočky bankovej inštitúcie, ktorá z nej v období socializmu ukradla milión korún! A nikdy ju nenašli... Opustila štát, muža aj dve dospelé deti. Bez vysvetlenia, bez snahy ešte niekedy sa s nimi kontaktovať, pomôcť im hoci aj ukradnutými peniazmi. Skutok postupne upadol do zabudnutia, keďže sa ho nikdy nepodarilo vyšetriť. Načo je dobré vŕtať sa v ňom po dvadsiatich rokoch?

„Pod nohami sa jej rozstrekovali kalúžky. Dážď mäkčí, naozaj. Obmäkčuje.“

Čítanie jeho slovných hračiek je duševným pôžitkom

Aj keď je to príbeh Márie, pred očami čitateľa defilujú osudy rôznych ďalších ľudí súvisiacich s prípadom, predovšetkým však život toho, kto to rozpráva, kto sa po toľkej dobe snaží prísť na to, čo sa vlastne stalo. Objaviť pohnútky ženy, ktorá šokovala predovšetkým svoju rodinu. Žila pred nimi roky v klamstve? Bol celý jej život pred tým, ako okradla socialistickú spoločnosť, kamuflážou niečoho úplne iného? Je v človeku zlo, ktoré ho privedie k tomu, že sa vykašle na svojich nič netušiacich najbližších?

Autor pátra po zmysle zločinnosti a vypomáha si úryvkami z denníka nacistického pohlavára Goebbelsa. Hľadá hranice medzi absolútnym zlom a takým tým maličkým, obyčajným, ktoré sa niekedy prejavuje napríklad ako škodoradosť či zlomyseľnosť. Keby sme nepoznali Zlo, vedeli by sme vôbec o existencii Dobra? Nádherné sú jeho slovné hračky, skladanie zdanlivo nesúvisiacich slov do hladkajúcich viet. Spolu to vytvára knihu, ktorej čítanie je čistým potešením.

„Takých malých egov, egov s malým e, nás chodí po svete šesť miliárd. O to práve ide, to je, podľa mňa, zdroj zla s malým z. toho nášho, obyčajného. Rozprávame svoj vlastný príbeh, a v tom príbehu sa svet deje kvôli nám.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Pavel Vilikovský
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Kalligram
  • Počet strán: 301
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2009
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788081012136
Čítané 182 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.