banner top eknihy.guru

nedeľa, 30 apríl 2017 07:56

Veľký zošit. Dôkaz. Tretie klamstvo.

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Deti vyrastajúce bez lásky sú poznačené na celý život. Nikdy nebudú schopné relatívne bezproblémového života, nedokážu sa primerane začleniť do spoločnosti. A ak to napokon zvládnu, stojí ich to omnoho viac úsilia ako kohokoľvek z nás, ktorých v detstve ľúbili.

Agota Kristof napísala knihu zloženú z troch častí, ktorej čítanie fascinuje, prekvapuje i bolí zároveň.

Veľký zošit
Je vojna. Matka zavedie svojich dvoch synov, dvojčatá z Veľkého mesta, k ich starej mame na vidiek do Malého mesta v blízkosti štátnej hranice. Stará žena sa takýmto spôsobom dozvie, že je babkou. Je jasné, že s dcérou si nerozumie a po vnúčatách netúži. Trojica však nemá na výber, musí sa naučiť spolu žiť. Aj keď sú chlapci z mesta zvyknutí na istý štandard až komfort, musia sa prispôsobiť jednoduchému dedinskému bývaniu a nižšiemu stupňu hygieny.

Stará mama je krutá a zlá ku všetkým naokolo...

Stará mama, ktorú nečakane získali, nie je práve milujúcou a láskavou babičkou. Je zlá a krutá, a to nielen k chlapcom. V dedine ju volajú Bosorka. Ona svojim vnukom hovorí sukini synovia... Všetko, čo dostanú, jedlo či nocľah, si musia zaslúžiť a odpracovať. Fyzická práca chlapcom nevadí, svet bez lásky ich však poznačí. Cvičia sa, aby ich nebolela bitka, nadávky, ale ani kedysi také časté láskyplné mamine oslovenia – synáčikovia moji. Strata tohto ich bolí najviac a preto cvičia, ubližujú si a sú krutí voči sebe navzájom a neskôr aj k iným – aby sami pred sebou ukryli, ako im mama chýba.

„Stará mama nás často bije. Kostnatými rukami, metlou alebo mokrým vechťom. Ťahá nás za uši, šklbe za vlasy. Aj iní ľudia nás fackujú a kopú, ani nevieme prečo. Pády, odreniny, škrabance, práca, chlad a teplo nám spôsobujú utrpenie. Rozhodli sme sa, že si zocelíme telo, aby sme mohli znášať bolesť a neplakať.“

Stávajú sa z nich čudáci. Vo dvojici sú silní, akoby jedna duša obývala dve telá. Keď sú spolu, ničoho sa neboja, veď nejaké tie facky, kopance či modriny sa napokon aj tak vždy zahoja... Učia sa prežiť vo svete, ktorý ich nechce, vydierajú, kradnú a klamú. Ich motívy však nikdy nie sú zlé, preto sa na nich človek ani nehnevá. Teda – človek čitateľ, ktorý vie pochopiť ich konanie, aj keď je často šokujúce.

Chlapcov nenávratne poznačí svet bez lásky

Postupom času zisťujeme, že nielen oni nie sú celkom normálni. Vyzerá to tak, že „normálny“ vlastne nie je nik v ich blízkosti. Alebo ľudí tak veľmi poznačila vojna, ktorú každodenne cítia, hoci im bomby na hlavy priamo nepadajú? Tým, že sa na dianie okolo dívame prostredníctvom očí dvoch chlapcov, mnoho videného pôsobí na pohľad nevinne. Čítajúci dospelí však odhaľuje a vidí aj krutosti, ukryté pod povrchom. Z bratov sa stanú vykonávatelia svojsky poňatej spravodlivosti...

„Sirény spustia rev v hociktorú dennú a nočnú hodinu, rovnako ako to bolo vo Veľkom meste. Ľudia utekajú do úkrytov, schovávajú sa v pivniciach. Vtedy bývajú ulice prázdne. Niekedy sú dvere domov a obchodov otvorené. My to využívame, ideme dnu a pokojne si vyberieme, čo sa nám páči.“

Dôkaz
Nie všetci naoko zlí sú zlými, nie všetci tí, ktorí sa nám zdajú byť dobrými, sú takí. Prvá časť trojdielnej knihy sa končí brutálne a šokujúco. Krutosť je jednoducho súčasťou sveta. A tu zrazu, časť druhá a my poznáme mená. Chlapci, ktorí boli celý prvý diel bezmennými, už nie sú deťmi. Majú 15, ale žiaľ, zážitky 50-ročných. Prvýkrát v živote sa ich cesty rozdelia, my ostaneme s Lucasom.

V druhej časti sa dej neposúva tak plynule, ako to bolo predtým. Objavujú sa časové skoky, ktoré nás posunú o 5 aj 16 rokov. Podľa potreby. Pod povrchom textu tlie pomaly absurdnosť, človek si kladie otázky. A chce odpovede. Tie však neprichádzajú ľahko.

Krutosť je súčasťou sveta.

„Pokrúti hlavou: ,Nie, Klaus, a ty to dobre vieš. Vieš, že som tvoj brat, ale popieraš to. Prečo? Čoho sa bojíš? Povedz mi, Klaus, čoho?´
Odpoviem: ,Ničoho. Čoho by som sa mohol báť? Keby som bol presvedčený, že ste môj brat, bol by som najšťastnejší človek na svete z toho, že som vás našiel.´“

Tretie klamstvo
Všetko je vlastne inak. Otázky sa množia. Kto sa v tom má vyznať? Dostaneme rôzne varianty príbehu. Čo bolo, mohlo byť, bolo by bývalo byť mohlo. Sú to napokon rôzne príbehy? Alebo jeden s mnohými priebehmi a s ešte väčším počtom záverov?

Agota Kristof sa s čitateľmi pohrala. Artforum vydalo v roku 2016 jej trojdielny príbeh v jednej knihe, no tie knihy sú tak rôzne písané, akoby za nimi ani nestál jeden človek. Najzrozumiteľnejšou, ale aj najzaujímavejšou časťou je, podľa mňa, Veľký zošit. Krátke vety, rýchly dej, činnosť. Chlapci rastú a menia sa nám pred očami, chápeme ich, aj keď s nimi nesúhlasíme. Úplne inak poňala autorka ďalšie dva diely, ktoré by síce bez prvého nemali zmysel, no sú to iné knihy. Viac zamotané, nesúrodé, nejasné. Je to však zámer, aby sa čitateľ trochu potrápil a pôžitok z čítania si zaslúžil. Všetko sa odohráva pod povrchom, pod hladinou, je potrebné ponoriť sa, zahĺbiť do príbehu, aby sa nám pred očami rozvinul. Aj preto je táto literárna trojka vynikajúca!

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Agota Kristof
  • Národnosť: maďarská
  • Knihu vydalo: Artforum
  • Počet strán: 350
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2016
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788081501128
Čítané 93 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.