banner top eknihy.guru

sobota, 04 marec 2017 17:09

Matky

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Vojnové lásky často nebývali šťastné. Stávalo sa, že jeden z dvojice útrapy vojny neprežil a ten druhý ostal sám. No dialo sa i to, že človek bol za svoju lásku kruto potrestaný.

Pavol Rankov sa vo svojej knihe Matky pozrel na problematiku vojny trochu netradičnou optikou. Rozprávačkou príbehu je žena, nie vojak ani partizán, ale žena, ktorú vojna dramaticky poznamenala. Zuzana sa zamilovala. Osudovo, ale nie šťastne.

V obyčajnej slovenskej dedine, kde zúrila vojna, pomáhala partizánom a boľševikom ešte aj v momente, keď dedinu obsadili Nemci. Jej milého takmer pred jej očami zastrelili a ju obvinili z kolaborácie. Ale pozor, nie Nemci, to už Rusi. Vinná bola v očiach oboch súperiacich strán. Pre Nemcov preto, že sa spolčila s Rusom, pre Rusov preto, že svojho milého Nemcom zradila. Zradila?

Jej milého jej očami zastrelili a ju obvinili z kolaborácie.

Zuzana bude za svoju lásku, navyše s následkami v podobe dieťaťa, trpieť dlhé roky. Nikoho nezradila, no v komunistickom štáte je obvinenie totožné so zradou a odsúdením, a tak jej nevina vlastne nikoho nezaujíma. Tehotnú ženu odvliekli a zatkli. V katastrofálnych podmienkach presunov vlakmi i pešo došla do cieľovej stanice, ktorým bol pre ňu, i pre ďalšie odsúdené, pracovný tábor. Áno, objavujúce sa asociácie sú správne, iba geografia je posunutá. Tábor sa nachádza kdesi v Rusku.

„Keď sme pochodovali okolo prízemného baraku, ktorý práve maľovali, postava na rebríku sa k nám otočila a smutne sa usmiala. Až vtedy som si uvedomila, že to, čo vyzeralo ako zhrbený starec, bola žena. Lepšie som sa prizrela aj ďalším postavám, ktoré sme míňali. Boli to ženy. Bez ženských tiel, bez vlasov, bez života.“

Krutý osud milujúcej ženy, partnerky a neskôr aj matky sa nevyparil do vzduchu. Kohosi zaujal. Študentku Luciu, ktorá o niekoľko desiatok rokov neskôr píše diplomovú prácu na tému Formy a špecifikácie realizácie materstva v hraničnej sociálnej situácii. Zuzana, ktorá svoje materstvo v takej situácii prežila, je Luciinou narátorkou, teda rozprávačkou svojho vlastného životného príbehu. Jedna rozpráva, druhá píše.

V lágri prežije tehotenstvo i pôrod.

Autor však zvolil zaujímavú formu rozprávania. Nepočúvame staršiu ženu bitú životom dnes, ale sme súčasťou jej života tak, ako prebiehal. V lágri, vo vyčlenenom útvare šiesteho detašovaného tábora, prežije tehotenstvo i pôrod. V špine, biede, hlade, no napriek tomu to nezabije ani ju, ani jej dieťa. To maličké je jediné v tábore a zatiaľ čo niektoré ženy pri pohľade naň automaticky nežnejú, iné by ho radšej zahrdúsili, aby v noci neplakalo. Lebo v tábore sú rôzne typy odsúdených žien, nevinné, politické, prostitútky, ale aj vrahyne. Všetko jedno. Nemky, Poľky, Slovenky, Maďarky. Zo pohľadu Sovietov je to pre nich čas odplaty, aj čas prevýchovy.

Dieťatko narodené v sovietskom lágri, chlapček Alexej, s menom po otcovi, prežíva akoby zázrakom. Ničoho nemá dostatok, hygiena, strava, teplo, to všetko je v alarmujúco nedostatočnom množstve. Jeho matke pomáha predovšetkým viera v Boha a niekoľko priateľsky naklonených žien. Zuzana však stratí možnosť byť matkou, musí sa syna vzdať, aby on mohol prežiť. Milujúca žena nemá na výber, urobí to, čo je pre jej dieťa najlepšie.

„Klamala som samu seba, keď som si občas hovorievala, že Alexeja vychovávam tak, aby z neho bol dobrý človek bez ohľadu na krajinu, v ktorej bude žiť. Kto už len je dobrý človek? Dobro je len slovo, ktoré sa dá prekrúcať a vysvetľovať všelijako.“

Zuzana stratí možnosť byť matkou, musí sa syna vzdať

V tábore prežije osem rokov, vždy na hrane života a smrti. Jej život /neživot plný trápenia však pokračuje, aj keď sa z tábora vráti. V Československu už vládli komunisti a človek, ktorý bol väznený v Sovietskom zväze, bude mať na sebe už navždy biľag viny. Zrazu síce slobodná, avšak úplne bez prostriedkov, začne žena boj o syna, ktorý ostal za hranicami. Čo všetko zmôže materinská láska?

„To, čo som pociťovala, nebol žiaľ či smútok, pretože tie sa časom otupia, alebo aj stratia. Mňa čakalo čosi oveľa horšie. Beznádej. Moje rozpoloženie neponúkalo žiadnu možnosť, nedalo sa čím utešovať. Akoby som stála na konci mosta ponad priepasť. Most už ďalej nevedie, no priepasť pokračuje, stráca sa za obzorom. Niet kam ísť.“

Kniha Matky je vynikajúco podaným príbehom, z ktorého čím viac som prečítala, tým viac ma zaujímal. Krutosť človeka k človeku môže byť nesmierna, materstvo je však pud, ktorý prekoná všetko ostatné. Pavlovi Rankovi sa podarilo napísať nesmierne pútavú knihu, ktorá nepoúča, neodsudzuje, človek si pri čítaní vytvára názor sám. A neveriacky krúti hlavou, čo všetko je možné. Odporúčam tým, ktorí majú radi silné príbehy.

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Pavol Rankov
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Kalligram
  • Počet strán: 264
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788081018374
Čítané 81 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.