banner top eknihy.guru

utorok, 06 december 2016 20:18

Oceán more

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Maliar, vedec, cudzoložnica, krehotinka, rojko a more. Zvláštne spojenie... Nekonečné šíravy vody, ktoré pohlcujú smútok, bolesť aj žiaľ. Nekonečné v ich sile, ale aj v nežnosti. 

Oceán more od Alessandra Baricca je zvláštna knižka. V prvej časti nám premietne súhrn zaujímavých, možno až absurdných osobností. Náhodou sa zídu na jednom mieste, v hostinci Almayer, stojacom na konci sveta a len na krok od mora. Nie je to však pobrežie ako ktorékoľvek iné. Je zvláštne. A preto je možné rozpletať na ňom zvláštne osudy.

Kde je ešte more a kde je už pevnina?

Profesor Ismael Bartleboom pracuje na veľkolepom diele nazvanom Encyklopédia hraníc existujúcich v prírode. Jeho ambíciou je pozorovať a spísať všetky možné hranice, ktoré sa v prírode vyskytujú. Momentálne skúma more. Kde začína/končí a kde končí/začína pevnina. Okrem toho píše listy zatiaľ neexistujúcej partnerke s vierou v to, že raz ju stretne a keď jej ich odovzdá, ona bude vedieť, že ju celý život hľadal.

„Posledné heslo, čo som napísal, sú Západy slnka. Viete, je geniálne, že dni sa končia. Geniálny systém. Dni a potom noci. A znovu dni. Zdá sa to celkom bežné, no je v tom čosi geniálne. A tam, kde sa príroda sama rozhodne umiestniť svoje hranice, začína sa predstavenie.“

Maliar Plasson more nepopisuje, on ho maľuje. Vodou. Morskou. Rozmeňte si to na drobné – áno, čistou vodou maľuje na čistý papier. Verí, že len tak dokáže zachytiť pravú podstatu obrovského vodného fenoménu. Je vlastne portrétista.

Existujú tí, ktorí sú na neexistujúcom mieste?

Ann Deveriá by sa mala v hoteli Almayer liečiť. Nemá žiadnu závažnú, život ohrozujúcu chorobu. Mala by sa liečiť z cudzoložstva... Manžel našiel tento hotel ako miesto, ktoré je svetu otočené chrbtom a preto veril, že sa jeho manželka zo svojho poklesku „vystrábi“ práve tam. Nuž...

Barón z Carewellu má krehučkú dcéru, dievčatko Elisewin. Nie je až taká maličká, ako by sa spočiatku mohlo zdať, len je absolútne krehká. Z obavy, že jej život ohrozí život sám, ju otec chová ako v bavlnke. No napriek všetkým obavám sa rozhodne dopriať jej odporúčanú terapiu. Nechať sa pohltiť a očistiť práve morom.

„More bolo počuť ako ustavičnú lavínu, dunenie nepretržitej búrky, dcéry ktovieakého neba. Neprestávalo ani na chvíľu. Nepoznalo únavu. Ani zhovievavosť. Keď naň pozeráš, ani si neuvedomuješ, koľko narobí hluku. Lenže v tme... Celé to nekonečno sa premení na hluk, na zvukovú stenu, dráždivý a slepý rev. More nevypneš, keď horí v noci.“

Morské pobrežie je zemou i vodou zároveň. Alebo nie je ničím z toho. Nie je to ani zem, ani more. Podľa jednej z knižných postáv je to preto miesto, ktoré v podstate neexistuje. A teda je otázne, či vôbec existujú tí, ktorí sa na takomto mieste nachádzajú.

Druhá časť knihy je zdanlivo o čomsi úplne inom. Celkom nečakane sa úbohý čitateľ ocitne na plti plnej stroskotancov, ktorých posadne šialenstvo. Ak tak vôbec môžeme nazvať mimoriadne silný pud prežitia. Lebo ak ja prežijem len vtedy, ak ty nie, tak potom ty neprežiješ. A ani mi to nebude ľúto. Zabijem ťa, aby som mal miesto, prípadne ťa zožeriem, aby som neumrel od hladu. Na začiatku bolo na plti 147 mužov, na konci 15. Najväčšia výhoda tejto časti románu je však v tom, že čitateľ jednoznačne vie, na čom je.

Buď zožeriem ja teba, alebo ty zožerieš mňa...

Niekto prežil, niekoho zožrali, my sa však ocitneme v tretej časti knihy, kde sa viac dozvieme jednotlivých postavách, s ktorými sme sa už zoznámili. Každý z nich je však už sám na svojej vlastnej ceste, hotel ich viac nespája. Záverečná časť je najzrozumiteľnejšou, až v nej človek pochopí, prečo boli prvé dve dôležité a k čomu celé rozprávanie smerovalo.

„Sem si človek príde oddýchnuť od seba samého. To, čím si, sa na Teba lepí pomaly a postupne. A tu, na tomto pobreží, čo nepozná čas a ustavične žije ten istý deň, to všetko, krok za krokom, nechávaš za sebou. Prítomnosť zmizne a z Teba samého sa stane spomienka.“

V celkovom hodnotení sa však musím priznať, že som poetike autora často nerozumela. Myslím, že Oceán more patrí k najčudnejším knihám, aké som kedy čítala. Netreba sa jej však obávať, veď napokon sa aj tak všetko vyparí. Ako more... Odporúčam čitateľom, ktorí sa neboja neprebádaných vôd.

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Alessandro Baricco
  • Národnosť: talianska
  • Knihu vydalo: Kalligram
  • Počet strán: 232
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2004
  • Žáner: dráma
Čítané 374 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.