banner top eknihy.guru

utorok, 22 august 2017 16:50

Moruša

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Priznajte sa, čo ste robili, prípadne robíte, čím ste sa zaoberali, prípadne, čím sa zaoberáte vo veku 19 rokov? Aj u vás začína/l život mladého dospelého naplnený dobrodružstvami, vážnymi láskami, párty, zábavou, školou, v ktorej je svet gombička, skúšaním všetkého možného i stavaním sa na vlastné nohy? To všetko chcela i Iboja. Chcela...

Iboja je autorka – rozprávačka svojho vlastného príbehu, ktorý začína v Liptovskom Svätom Mikuláši v roku 1942. Znalci našich dejín tušia, aké udalosti budú sprevádzať Ibojino rozprávanie. Ale poporiadku.

Iboja Wandall-Holm je (aj kvôli tomu, čo musela zažiť) dánska spisovateľka a prekladateľka. Narodila sa vo Vrbovom a do svojich devätnástich žila v spomínanom Mikuláši. Po vojne sa vydala za Dána a v roku 1956 sa odsťahovala do Kodane. Publikovala básne, eseje, poviedky a veľa prekladala československých autorov, čím ich uvádzala pred dánsku čitateľskú obec. Slovenskí čitatelia ju zas mohli spoznať vďaka básnikovi I. Laučíkovi, tiež rodákovi z Liptovského Mikuláša a vďaka vydavateľstvu Kalligram (Zbohom storočie, 2003) a Absynt (Moruša, 2016). Kniha Moruša je teda druhé rozšírené vydanie.

Ak predpokladáte, že „absyntovka“ bude reportáž, nebudete ďaleko od pravdy.

Ak predpokladáte, že „absyntovka“ bude reportáž, nebudete ďaleko od pravdy. Rozprávanie možno čiastočne vnímať aj ako reportáž písanú s istým časovým odstupom. Ide pri tom o reflektovanie toho najstrašnejšieho, čo ľudstvo vyprodukovalo, podávané rýdzo subjektívnou optikou. Nejde o vypočítavanie nespochybniteľných faktov, ale o osobnú skúsenosť dievčaťa, ktoré vytrhli z relatívne bezstarostného prostredia gymnázia, tancovačiek a stretnutí a uvrhli do predpeklia.

Postupne s Ibojou prechádzame z Liptova do Maďarska, žasneme nad rýchlosťou, s akou si dokáže osvojiť maďarčinu, nad rozvážnosťou, s akou sa spolu so sestrou pohybujú v cudzom prostredí a vzápätí sa pousmejeme nad ich naivitou (všetko v zmysle hesla: „po vojne je každý generál...“). Nasleduje opäť presun na Slovensko a prevoz do Osvienčimu. Pred očami nám defilujú obrázky známe z iných kníh či filmových spracovaní s tematikou holokaustu. Ak by nám šlo len o to „byť šokovaný“, tak po všetkých tých Vrboch, Mengeleho dievčatách, Pianistoch, či denníkoch by sme si povedali: „Áno, s tým sme sa už stretli.“ Fakty a výpovede teda sú. To, že opisované šialenstvo má spoločné črty, len zdôrazňuje, že sa to naozaj dialo, akokoľvek sa to popieračom prieči.

Dozvedáme sa množstvo detailov, ktoré ju, ako citlivé mladé dievča, dennodenne zasahovali.

„Toľko rôznych ľudí z rôznych zemí a prostredí, toľko bizarných príhod, toľko stretnutí a rozchodov, toľko múdrych a priemerných, odvážnych a bojazlivých a toľko bláznov, skutočných alebo falošných v nádeji, že budú prepustení, sa mi zamotalo do jedného mnohofarebného klbka plného uzlíkov.“

Prostredníctvom Ibojinho svedectva sa však dozvedáme množstvo detailov, ktoré ju, ako citlivé mladé dievča, dennodenne zasahovali. Nech už ide o charakteristiku jej života pred, počas alebo po osvienčimskom inferne. Osobne ma pri čítaní neustále udivovala fenomenálnou pamäťou, dokáže si spomenúť i na zdanlivo nezaujímavé a zanedbateľné veci, pamätá si mená i charaktery lemujúce cestu za strateným pokojom. O tom, že istota pokojného života neprichádza ani v období po vojne, svedčí posledná časť knihy.

„Podľa kádrového posudku číslo jeden z roku 1948 som bola: ,Renesančná, rozhľadená, znalkyňa filozofie a šiestich jazykov a verná členka strany.´ V kádrovom posudku číslo dva z roku 1952 som sa stala: ,Buržoáznou nacionalistkou, kozmopolitne sa obliekajúcou – možnou špiónkou, stýkajúcou sa s cudzojazyčnými osobami.´“

Obohacujúcimi sú pasáže, v ktorých opisuje podmienky v ženskom pracovnom tábore, miesta, na ktoré sa bolo treba dostať, aby človek prežil, pričom triezvo opisuje svoje vlastné rozhodnutia: dobré i tie, ktoré by iní ľutovali. Pred oči nám kladie obdivuhodnú veľkosť i dych vyrážajúcu malosť človeka. Často som si spolu s Ibojou kládla otázku, vďaka čomu prežila, čo spravila inak ako ostatní. Návod nenájdete. Iba ak ten, že sa života držala, odmietla sa ho vzdať a mala šťastie, veľa šťastia. Nestavia sa do lepšieho svetla, zostáva úprimná aj vtedy, keď hovorí o pragmatizme, ktorým sa musela riadiť.

„Vo vzduchoprázdne, v ktorom sme sa nachádzali, sa nedovolené stalo dovoleným a všetko, čo prispievalo k záchrane prijateľným.“

Pred oči nám kladie obdivuhodnú veľkosť i dych vyrážajúcu malosť človeka.

A ešte niekoľko bohužiaľ. Moruša je kniha o prežitej minulosti, bohužiaľ, v súčasnom svete čoraz potrebnejších. Morušu si, bohužiaľ, neprečíta veľa z tých, čo radi vidia veci pokrivené do podoby, ktorá im vyhovuje. Na svete je, bohužiaľ, veľa ľudí ako Iboja, pri ktorých musíme uvádzať, že Slovensko opustili. Vyhliadky, bohužiaľ, nemáme najlepšie, ale, chvalabohu, je to stále na nás, aby sme to (ich, vás, sa) zmenili.

Moruša je jedným zo svedectiev, ktoré môžu zmene napomôcť. Lebo hrozí, že sa naplnia slová z obálky Moruše a „potrebné a normálne sa stane nepotrebným a nenormálnym".     

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Iboja Wandall-Holm
  • Národnosť: dánska
  • Knihu vydalo: Absynt
  • Počet strán: 376
  • Dátum vydania: piatok, 28 október 2016
  • Žáner: biografie
  • ISBN: 9788089876013
Čítané 54 krát
Viac z tejto kategórie: « Špiónka Osud tak chcel »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.