banner top eknihy.guru

utorok, 06 december 2016 19:46

Bezosudovosť

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Aby sme prežili, urobíme čokoľvek. Nános civilizácie z nás rýchlo opadá, ak ide o to, či prežijem ja, alebo môj jaskynný sused. Sú však momenty, kedy človek stratí chuť žiť, kedy jeho pud sebazáchovy opadne. A v takom prípade je mŕtvy oveľa skôr, ako ho pochovajú.

Imre Kertész nám v knihe Bezosudovosť ponúka príbeh mladého chlapca, maďarského Žida. Má 15, no neuvedomuje si celkom, čo pre neho príslušnosť k tejto skupine vo vojnovom Maďarsku znamená. Náboženstvo je pre neho druhoradé, vôbec nepozná hebrejčinu, nevie sa modliť. Jeho židovstvo sa ho vlastne vôbec netýka. Keď jeho otca povolajú do pracovného tábora, okolnostiam jeho odchodu, nákupom, rozlúčke a čudesným rečiam ostatných rodinných príslušníkov, nie celkom rozumie.

Náboženstvo je pre neho druhoradé, hebrejčinu nepozná, modliť sa nevie.

Vnímal to celé tak trochu nezúčastnene, akoby ani nešlo priamo o neho, akoby bol len pozorovateľom diania. Dokonca ešte aj v tých prvých momentoch, keď sa stal súčasťou davu – pre tých ostatných súčasťou stáda – dokázal vidieť smiešnosť veci. Ešte nevedel, že smiešne to nebude. Jeho bežný rutinný deň sa zrazu zmenil na niečo, čo nečakal, na čo nebol pripravený. A ja si kladiem otázku, ako bolo možné, že sa bežný presun do práce zrazu stal nekonečnou cestou smerujúcou k smrti. Rodičia viac nevideli deti, deti nevideli rodičov.

„V rýchlosti som ani nevedel, na ktorú stranu sa mám obrátiť. Chcelo sa mi trochu aj smiať, jednak z prekvapenia, z pocitu, že som vpadol priamo doprostred akejsi nezmyselnej divadelnej scény, v ktorej vlastne ani nepoznám svoju úlohu, a jednak pri pomyslení na macochinu tvár vo chvíli, keď si uvedomí, že dnes na mňa márne čakala s večerou.“

Jeho naivita je dnes, keď už vieme, čo a ako, až bolestná. Človek si hovorí, koľko asi smútku, plaču, bolesti, strachu a nočných môr predchádzalo práve takto, s „ľahkosťou“, napísanej knihe. Autor toho musel veľmi veľa spracovať sám v sebe, aby sa na dianie, ktoré sa ho bytostne dotýkalo, dokázal pozrieť takýmto spôsobom.

Ešte nevedel, že smiešne to nebude...

Celé je to neskutočné odťažité a pritom vtedy, keď knihu písal, niekoľko rokov potom, ako to celé prežil, vedel, kam to smeruje. Aj napriek tomu bol schopný napísať román práve takto. Myslím, že to musel byť neuveriteľne duševne silný muž. S takým odstupom písaná kniha o koncentračnom tábore sa možno žiadna iná ani nenájde. Pretože Imre Kertész si prežil svoje a jeho rozprávanie vychádza zo zažitých skúseností.

Okolo jeho hlavného hrdinu sú aj iní ľudia, pravdaže, dokonca občas spomína aj mená, no všetci sú takí akýsi bez hlasu. Akoby boli len kulisou. Viac vníma, a my s ním, napríklad vlaky, presuny, transporty, policajné stanice a tábory samotné: Osvienčim, Buchenwald, Zeitz. Až v treťom spomínanom si nájde priateľa, chlapca menom Bandi Citrom, ktorý je rovnako ako on, maďarského pôvodu.

„Prišiel som na to, že aj v Osvienčime sa možno nudiť – pravdaže, ak ste privilegovaný. Keď si tak pomyslím, čakali sme, očakávali vlastne to, aby sa nedialo nič. Táto nuda spolu s čudným očakávaním, to je v skutočnosti Osvienčim – pravdaže, z môjho pohľadu.“

Ani jemu sa nevyhli zimy, hlad, choroby i na ňom samotnom živiaci sa hmyz. Dlho však trvalo, kým stratil sám seba. Kým prišiel o svoju vôľu, hrdosť, ľudskosť, sebaúctu. Stal sa kôpkou kostí a kože. No potreba žiť a prežiť pretrvala aj v chlapcovi, ktorý v koncentračnom tábore za tri mesiace zostarol o 50 rokov.

Kniha bez emócii –  navonok a preto mrazivá

Bezosudovosť je knihou takmer bez emócií a práve preto je neskutočne mrazivou. Je písaná absolútne inak, ako ktorákoľvek knižka na túto tému. Niektoré šokujú v úvode, iné až na konci, niektoré sa kvôli popisom hrôz takmer ani nedajú čítať, no táto kniha... Bude vám pri nej zima, bude vám pri nej zle, pretože zverstvá sú tu prirodzenou súčasťou života, pretože šialenstvo sa stane normálnym a človek v ňom chce tiež len prežiť. Len prežiť...

„Bolo tu moje telo, presne som o ňom všetko vedel, iba ja som už akosi nebol v ňom. Bez námahy som si uvedomoval, že táto vec leží vedľa iných podobných vecí, ba aj na nich, na studenej, od všeličoho mokrej slame rozloženej na dlážke hrgľujúceho sa vozňa, že papierový obväz sa už dávno rozmočil a rozpadol, že košeľa a väzenské nohavice, do ktorých ma obliekli na cestu, sa mi lepia priamo na rany – ale všetko toto sa ma netýkalo, nezaujímalo ma, neovplyvňovalo.“

Pre toto všetko, pre všetky parametre, ktoré kniha má, mal Kertész problém s jej vydaním. Vydavatelia sa nedokázali preniesť cez jeho spôsob podania hrôz, no kniha sa napokon medzi čitateľov dostala. Spôsobuje zimomriavky a aj ona prispela k tomu, že Imre Kertész dostal v roku 2002 Nobelovu cenu za literatúru.

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Imre Kertész
  • Národnosť: maďarská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 211
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2000
  • Žáner: biografie
Čítané 292 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.