banner top eknihy.guru

nedeľa, 16 október 2016 07:18

Moje skúsenosti za svetovej vojny

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Boli časy, ktoré mnohí dnes označujú za staré a dobré. Vtedy mal on dvadsať rokov a celý život pred sebou. Konečne sa mohol vrátiť domov z ďalekej Viedne, kde sa vyučil remeslu, aby sa dokázal postarať o seba aj o svoju rodinu, ktorú si hádam čoskoro založí. Ale to by nesmel byť rok 1914.

Nemusíte sa zaujímať o dejiny. Nemusíte sa ľakať. V tejto knihe nie je viac násilia ako v bežnom americkom filme vysielanom krátko po ôsmej večer na akomkoľvek televíznom kanáli. Obete sú zväčša anonymné a ich úmrtia nik nevyšetruje. Načo? Je vojna. A vo vojne je dovolené všetko... Vo vojne, ktorá pre dnešného študenta trvala od roku 1914 do 1918.

Pre Jozefa Klempu to bolo o dva roky dlhšie. O dlhé dva roky. Za ten čas prešiel viac ako polovicu sveta, spoznal ľudí a kultúry, o ktorých my pozeráme filmy, prežil dobrodružstvá, o akých sa nám ani nesnívalo. Bol to len obyčajný obuvník zo Sekúl, jeden z dvanástich súrodencov. Nevynašiel žiadny liek, neskonštruoval nijaký vynález a nedostal Nobelovu cenu za literatúru. Vytvoril však niečo, za čo som mu, nielen ako študentka histórie, nesmierne vďačná – písal o vojne v čase, keď ju zažíval na vlastnej koži.

Písal o vojne v čase, keď ju zažíval na vlastnej koži.

Na začiatku patril k honvédom, bojoval na strane Rakúsko-Uhorska na východnom fronte proti cárskemu Rusku a jeho spojencom. Hoci pochádzal z obyčajnej roľníckej rodiny, v ktorej nebolo nič nazvyš, čoskoro zistil, čo je skutočná chudoba. Má podobu hladu, špiny a vší. Ak to však dokázal vnímať, znamenalo to, že žije. Táto skutočnosť sa o čosi neskôr javila takmer ako zázrak.

Po bojoch v poľskej Haliči sa Klempa dostal do ruského zajatia. Tým sa začalo jeho putovanie naprieč krajinou, ktorú mal prechodenú ešte viac ako ľudia, ktorí sa v nej narodili. Tisícky kilometrov od domova medzi cudzími ľuďmi v úplne cudzej krajine plienenej krutou vojnou sa snažil prežiť každý deň bez toho, aby stratil samého seba.

„Niektorým v lese pri rúbaní dreva polámalo ruky a nohy. Jedného drevo zabilo. V lete tu ohradili cintorín, ktorý bol v lese za barakmi. Bolo tu asi 90 hrobov, všetko samí zajatci, pochovaní ďaleko od svojich drahých. Iní zajatci im spravili drevené kríže a nápisy.“

V tomto momente si Klempa nevedel predstaviť, že by sa mal vrátiť na front a tobôž nie dobrovoľne. Je veľmi zaujímavé pozorovať, ako sa pod vplyvom skúseností a zážitkov menia jeho postoje. Veci, ktoré mu predtým vadili, skutočnosť, že prišiel na východný front, aby bojoval proti Slovanom za štát, s ktorého existenciou v skutočnosti nesúhlasil, sa rozhodol riešiť a to radikálne – so zbraňou v ruke. Vedel, ako vyzerá front a vedel aj to, že napriek všetkému je jednoduchšie ostať zajatcom. Ale nestačilo mu „len“ prežiť.

 zoznámite sa s pohľadom vojakov na Milana Rastislava Štefánika

Kým viacerí jeho spolubojovníci z rôznych kútov monarchie sa nechali zverbovať boľševikmi pre peniaze, Klempa sa za symbolickú mzdu, ktorá mu sotva vystačila na kúpu tabaku proti neznesiteľným komárom, pridal k čerstvo zorganizovaným československým legionárom. Na vlastné oči videl a prežil hrôzy ruskej občianskej vojny, bojoval, bol zajatý, ušiel a opäť bojoval. Zoznámil a spriatelil sa s ľuďmi, ktorí mali byť predtým jeho nepriateľmi. Mal ich radšej, než ich vlastní krajania. S nemým úžasom sledoval nenávisť, s akou sa navzájom ničili. Nepoddával sa však hrôzam vojny – nič na svete mu nemohlo vziať optimizmus a radosť z jeho mladého života.

„Už som sa chcel vrhnúť na jedlo ako hladný tiger, ale práve som si všimol, že nás obsluhujú dcérky a paničky z lepších chabarovských rodín, skutočné to krásavice. Vtedy mi až napadlo, že musím sekať zo seba elegána, aby si nemysleli, že som držal štyridsaťdenný pôst.“

Okrem ruských reálií a toho, ako Klempa s hanbou ušiel pred nahými Ruskami prechádzajúcimi sa popri jazere (v ktorom sa mali okúpať), sa dozviete aj o tom, ako fungovalo nanajvýš netradičné vojsko československých legionárov, zoznámite sa s pohľadom vojakov na Milana Rastislava Štefánika aj na admirála Kolčaka. Spoznáte Poľsko, Ukrajinu, Bielorusko, Rusko, Mongolsko, Čínu, Japonsko, Tichý oceán (aj s morskou chorobou, ktorá postihuje ľudí i medvede), Kanadu, USA a nepriateľské Nemecko prostredníctvom muža, ktorý prežil šesť rokov vojny, aká dovtedy nemala obdobu.

Na začiatku prvej svetovej vojny bol Jozef Klempa trošku mladší, ako som ja dnes. O to ľahšie pre mňa bolo stotožniť sa s ním a vnímať ho ako človeka z mäsa a kostí. Človeka s emóciami, niekoho, kto plakal, a kto sa smial, veselil. Muža, ktorý v dvadsiatichdvoch rokoch trpel silnou reumou. Vojaka, ktorý prežil týfus, štyridsaťstupňové mrazy, hlad a podmienky, pri ktorých opise človeku v súčasnosti stoja vlasy dupkom.

 Skutočná chudoba má podobu hladu, špiny a vší.

Klempa samého seba nevykresľuje ako hrdinu, no napriek tomu ním bol. Dokázal si totiž zachovať ľudskosť aj v časoch, keď to bolo mimoriadne nepohodlné, ba priam nebezpečné. Jeho odlišný pohľad na isté historické udalosti (či už osobnosť Kolčaka, alebo osud cárskeho zlatého pokladu) by mohol vyvolať medzi slovenskými a najmä zahraničnými historikmi vášnivé hádky, preto dúfam, že sa tento denník nedostane na pranier historickej obce.

Zároveň by bola škoda, keby denník československého legionára upadol do zabudnutia. Okrem toho, že jeho historická hodnota je aj napriek „oficiálne uznanej“ pravde veľmi vysoká, bola by škoda zabudnúť na to, že v minulosti žili obdivuhodní ľudia, ktorí sú zapamätania hodní už len pre to, že „vedeli skutočne žiť“. Aj napriek tomu boli ochotní svoje životy obetovať pre to, aby sa stali kvapkou vody v mori, ktoré zmenilo dejiny.

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Jozef Klempa
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 183
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: biografie
Čítané 426 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.