utorok, 27 január 2015 17:47

V ohromení a strachu

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

Predstavte si, že ste mladá belgická tlmočníčka. Dostanete prácu svojich snov v úspešnej japonskej firme. S radosťou odídete za novými zážitkami do exotickej a lákavej krajiny. Nastúpite do práce plná optimizmu a tam vás čaká samé prekvapenie. Ideál sa začne prelínať so skutočnosťou hierarchizovanej spoločnosti, v ktorej má každý svoje presne stanovené miesto. Dokážete si nájsť to svoje?

Na prvý pohľad by sa zdalo, že román V ohromení a strachu bude o tom, ako európska a japonská kultúra narážajú do seba vo svetle každodennosti. Amélie nám však prináša trochu iný príbeh. Celý sa odohráva za bránami jednej veľkej firmy, v ktorej je každučký človiečik podriadený niekomu, resp. nadriadený niekoho iného. Každý jeden je prísne zaškatuľkovaný a so svojou pozíciou maximálne stotožnený.

Každý jeden je prísne zaškatuľkovaný a so svojou pozíciou maximálne stotožnený.

„Pán Haneda bol nadriadeným pána Omočiho. Ten bol nadriadeným pána Saita, ktorý bol nadriadeným slečny Mori a tá bola moja nadriadená. A ja, ja som nebola nadriadená nikoho. V spoločnosti Jumimoto som teda bola každému podriadená.“

Keď sa Amélie ako tak zorientuje vo firme, zistí, že jej pracovná náplň v podstate zíva prázdnotou. Akoby nik nevedel, čo jej má dať urobiť. Kariéru preto začína nosením kávy. Avšak tu sa objavuje prvý problém, keďže popri tom roznášaní hovorí aj nejaké tie zdvorilostné frázy po japonsky. Nie, firma nepotrebuje takého neslušného nosiča kávy. Jej následná vlastná iniciatíva roznášania pošty vedie takmer k nervovému zrúteniu skutočného roznášača pošty, ktorého post tým neúmyselne ohrozí. Aj prevracanie strán kalendárov pracovníkom firmy končí podobným škandálom. Amélie tak začiatok svojho rozprávkového pôsobenia v japonskej firme trávi pozeraním z okna a predstavovaním si, ako z neho padá.

Keď sa Amélie ako tak zorientuje vo firme, zistí, že jej pracovná náplň v podstate zíva prázdnotou.

Keďže na seba strháva čoraz väčšiu pozornosť, napokon jej pridelia pozíciu účtovníčky. Jej snahy o výpočty končia stratou ilúzií o tom, že niekedy pochopí záhadné pravidlá, ktoré vo firme platia. Pozorovaním svojej šéfky prichádza k záveru, že príčinou je len to, že nie je Japonka. Postupne pozorne sleduje chod firmy, chlad vzťahov a absurditu systému, ktorý má len málo spoločného s tým, na ktorý bola zvyknutá v Európe. Keď sa jej naskytne príležitosť pomôcť s projektom a konečne prejaviť svoje schopnosti, vedie to k jej neuveriteľnému kariérnemu postupu.

„Vrcholom všetkého bolo, keď mi toto krásne stvorenie delikátne vložilo do ruky záchodovú kefu a veľmi vážne mi vysvetlilo, ako sa používa – predpokladala, že to neviem? A odišla. Zostala som na mieste svojho povýšenia. V ohromení som nebola schopná pohybu, len ruky sa mi hompáľali vedľa tela.“

Paradoxne, na svojom poslednom pridelenom pracovisku konečne nachádza vytúžený pokoj. A aj keď jej na záver pracovného pobytu šéfovia ďakujú za to, že nebola sklamaním pre firmu, rozhodne sa nepredĺžiť ho. Amélie sa tak môže stať tým, čím skutočne chce - spisovateľkou.

Tento príbeh je fascinujúcim pohľadom do vnútra, doslova do útrob japonskej firmy. Odhaľuje skryté vzťahy, ktoré nie sú založené na racionalite, ale na tradícii. Vďaka tomu je hierarchia dokonalá. Nik a nič ju nenaruší. Ak očakávate viac bežnej kultúry, tak tá tu priamo nie je. Alebo možno je? Možno sa tieto formálne vzťahy odohrávajú aj mimo kancelárie a udržujú naživo tradíciu krajiny vychádzajúceho Slnka.

Tento príbeh je fascinujúcim pohľadom do vnútra, doslova do útrob japonskej firmy.

„Okno bolo hranicou medzi strašným svetlom a úžasnou tmou. Posledný raz som sa hodila do prázdna. Pozerala som sa na telo, ako padá. Keď som uspokojila svoju potrebu defenestrácie, odišla som z budovy Jumimoto. Nikdy viac som sa tam neukázala.“

Štýl autorky je pútavý, cítiť z nej úprimnosť, zmysel pre humor a pečať prežitého. Nedovolím si tvrdiť, že v každej japonskej firme to musí fungovať takto, ale tento príbeh sa zdá byť skutočne skutočný. Prenesie čitateľa do sveta naoko usporiadaného ale v podstate chaotickejšieho, ako si vôbec vie predstaviť. Amélie si v ňom napokon našla svoje miesto. Pochybujem, či to bolo niečo, o čom snívala, ale poskytovalo jej útočisko a pocit, že je jeho súčasťou.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Amélie Nothomb
  • Národnosť: belgická
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 200
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: román
Čítané 1303 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.