sobota, 09 august 2014 13:14

Veľké baby neplačú

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Nešťastie nechodí po horách, to ste už iste počuli. Brúsi si zuby na ľudí, v ruke má čarovný prútik a jediným mávnutím vám prevráti život naruby. Najradšej má takých, ktorí jeho príchod vôbec neočakávajú. Medzi nich patrila aj Ivana. Nešťastie si na ňu počkalo na francúzskom letisku a odlet späť do bezpečia už veru možný nebol.

Mladá žena, ktorá sa z malej dedinky presťahovala do obrovského Londýna, mala svoje sny, žila vo svete módy, farieb, odleskov a vôní. Žila v rýchlom tempe, spomaliť nebolo dovolené, pretože by ju niekto mohol predbehnúť. Kam sa tak hnala? Za kariérou modelky. Hodiny zasvätené práci sa snažila striedať s časom, ktorý trávila so svojím priateľom Johnom. Potom to však prišlo. Predvádzacie móla nahradila väzenská cela, zmizli nádherné šaty, luxusný make up, dvere vedúce do drahých podnikov už viac otvorené nemala. Namiesto toho okúsila tvrdý režim, jednoduchú stravu a dni plné smútku, beznádeje a clivoty. Francúzska väznica Fresnes sa pre ňu stala dočasným domovom. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá. Ivana sa stala obeťou drogovej mafie. Možno bola dôverčivá, možno naivná, možno len málo podozrievavá. Keď jej však v kufri našli tri kilá kokaínu, už to bolo jedno. Zrazu bola vinníkom iba ona.

„,Fotila som letnú kolekciu šiat pre jeden butik, bol to fotografov asistent.´
,Uhm, takže modelka.´
,Áno.´
Dnes už viem, že modelky sa prenášajú kokaín pravidelne. Väčšinou vedome. Poznáte ten posledný prípad. ,O.k.,´ povedal a nabral trochu prášku do skúmavky, ,uvidíme, keď sa sfarbí domodra, ide o čistý kokaín.´
,Toto je fór?´
,Nie, madam, toto je skutočnosť.´ Biely prášok sa v sekunde zmenil na modrý.“

Veľké baby neplačú je jednou z tých Evitoviek, ktoré napísal sám veľký spisovateľ zvaný Život. Priekopník vo vytváraní dramatických a hlavne nepredvídateľných príbehov, z ktorých občas tuhne krv v žilách. Podobný je aj príbeh Ivany. Mnoho drámy, mnoho emócií, veľa nádejí, veľa životných hodnôt, ktoré sa razom zmenili na nepodstatné maličkosti. Pri čítaní sa zamyslíte nad tým, či vlastne na tomto svete existuje nejaká spravodlivosť. Ak áno, prečo bola potom Ivana odsúdená za niečo, v čom mali prsty iní? Veď si len v dobrej viere do batožiny pribalila darček. Mala byť len akýmsi spojovateľom medzi Argentínou a Londýnom, medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa tvárili milo a priateľsky a všetko hodili na Vianoce, ktoré boli prednedávnom. O troch kilách kokaínu dovtedy nebola ani len reč, no potom, potom sa o nich hovorilo až príliš často. Presnejšie celých desať mesiacov, ktoré si Ivana za svoju dôverčivosť odsedela.

Ako to vlastne v takom väzení vyzerá? Čo tam po celý čas väzenkyne robia? Vznikajú tam kamarátstva alebo všade vládne nevraživosť? Majú povolené návštevy, vychádzky, kontakt s okolitým svetom? Všetky tieto informácie na mňa v texte čakali, i keď musím priznať, že som dúfala v niečo viac. Ivana sa skôr sústredila na svoje pocity a emócie, čo sa jasne odzrkadľovalo na jej výpovedi. Ak však vezmem do úvahy cieľovú skupinu čitateliek, myslím, že im tento pohľad na väzenské prostredie celkom stačil a boli rady, že Ivana do príbehu vložila kúsok zo seba. Občas ma však mierne iritovali opisy toho, ako je chýbal krém na ruky, ako sa život za mrežami podpísal na stave jej pleti a vlasov. No modelka sa asi nezaprie. Ani vo väzenskej cele :-) .

„Stres, zúfalstvo a sústavný plač sa podpísali na mojej pleti. Bola sivá, plná malých aj väčších vyrážok, suchá a bez života. Vlasy som mala bez strihu, na končekoch rozstrapkané, a keď som si do nich zahrabla rukou, ostal mi v nej chumáč.“

Napriek všetkému som však túto knižku priam zhltla. Veľmi som si priala, aby pravda vyšla najavo, aby Ivanu pochmúrne väzenské prostredie úplne nezložilo. Zanadávala som si na chlapa, ktorý sa jej celých desať mesiacov neozval, v hlave som spriadala teórie, kto všetko za tým navonok nevinným balíčkom môže stáť. Bol to skutočne jej priateľ? Alebo iba nejaký známy? A záleží na tom vlastne? Ťažko povedať... Dôležité však je to, čo sa deje teraz. Ivana je už z horúceho pekla vonku a ja si jej knihu pribalím do kabelky vždy, keď nemám po ruke iný kratučký, no dramatický príbeh.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ivana Ivančáková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Evitapress
  • Počet strán: 247
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: biografie
Čítané 2495 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.