banner top eknihy.guru

sobota, 05 júl 2014 18:00

Deti Palisandra

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

„Toto predsa nie je miesto pre šťastie. Je to Evín. Miesto pre strach, plazivý, nástojčivý, spaľujúci strach. Ak si Azár chce nechať dieťa, znamená to, že už sa nebojí – a dieťa jej treba zobrať.“

Táto kniha nebola spočiatku mojou šťastnou voľbou a musím úprimne povedať, že asi tak tretina knihy, ktoré rozprávali o období revolúcie v Iránskej islamskej republike, boli naozaj náročné. Vôbec tu nešlo o to, že by bol dej písaný pre ľudí, ktorí majú aké-také povedomie o konflikte medzi susediacimi krajinami – Iránom a Irakom, práveže si dovolím tvrdiť, že ste sa tu z toho nedozvedeli takmer nič, žiadne príčiny vzniku nezmyselných bojov. Len dôsledky. Na začiatku boli pre mňa záťažou tieto pateticky vykreslené dôsledky v podaní autorky. No s pribudajúcimi stranami sa jej doslova nudné detailné opisy o tom, ako sa väznená žena, ktorá práve rodí na polceste, nevedno kde (až potom sa dozvedáme, že putuje do väznice Evín), pozerá na podlažie dodávky a je stratená vo svojich zmysloch, začali stávať dynamickou rozpravou o trojgeneračnom rode, ktorý sa stal obeťou rozhodovania iných.

A ak budete mať pri čítaní pocit, že vám to pripomína scenár z psychologickej novely Peter a Lucia, určite nebudete až tak mimo. Nielenže sa tu odohrávajú ľúbostné vzťahy medzi hlavnými hrdinami, ale taktiež ste na niekoľkých stranách nútení pocítiť hnusnú pachuť krviprelievania a smrti. A ľudia nevedeli prečo. Za protest, za vytúženú slobodu v ich milujúcej rodnej zemi?! Mala som chuť hrešiť a hreším doteraz. Odporúčam preklikať si nejaké internetové odkazy, ktoré sa venujú/venovali iránsko – irackému konfliktu. Sama mám v tom zmätok a táto kniha ho nerieši, neotvára ho. Škoda, že autorka Sahar Delijaniová zjavne nemala guráž na napísanie politického manifestu o tom, čo sa v skutočnosti dialo na území Iránu a za hranicami médií. Na túto tému sa vo svojej knihe vyjadrila nasledovne: „Je to manifest o nezničiteľnosti človeka – aj toho najmenšieho a najslabšieho.“

„Rozličné hrozby sprevádzali rôzne prezývky, akoby vyšetrovatelia len vtedy, keď človeku prisúdili nálepku, dokázali dôverovať vlastnej existencii. Keď väzňom zaväzovali oči, sami seba premieňali na neviditeľné bytosti, ani ľudí, ani tiene, len hlasy s rukami, ktoré potrebujú obete a korisť, aby prežili.“

V tejto knihe narazíte na dva svety, v ktorých jedni sú odsúdení a trpia preto, lebo sa postavili režimu a boli súčasťou revolúcie. Ale aj na svet tých, ktorí sú ich rodinami a od momentu, kedy sa ich manžel/ka, dcéra/syn od nich nedobrovoľne vzdialili, musia niesť ťarchu a dusno mesta Teherán.

„V meste je ticho. Nie je to prirodzené ticho, žiadny ranný pokoj. Je to ticho mesta, ktoré dokopali k mlčaniu, rýchlo, prudko a bez váhania.“

Na viac ako tristo stranách máte možnosť byť svedkami skoro tridsiatich rokov nepokojov, ktoré z času na čas vystrieda zdanlivý pocit slobody a opakovane nastoľovanej revolúcie v Iráne. Niečo v hesle: „Čo nedosiahli naši predkovia, si musíme vydobyť my sami.“ A tak sa od roku 1983 prizeráte tomu, čoho sú schopné dve krajiny, ak ide o náboženstvo a o ľudí, ktorí sú hodní vyznávať to jedno („najlepšie a najsprávnejšie“) náboženstvo.

Ak nie si moslim, si ateista, založil si marxistickú skupinu alebo si jej členom, plánoval si prevrat, plánoval si zvrhnutie Iránskej islamskej republiky, patríš do väzenia! Tak zneli slová počas súdneho procesu s Amírom, manželom Mariam a otcom Šejdy, ktorú videl len dvakrát v živote, aj to iba vo väzení. Zďaleka nebol len on jediný predmetom súcitu v autorkinom príbehu, boli nimi aj Ázar, Omíd, Forúgh, Sára, Lejla, Neda, Rezá, Símín, Parísa, Mámán Zínát, Ághádžán a ďalší. Nech sa vám po prečítaní predošlej vety zdajú mená akokoľvek krkolomné a nezapamätateľné, verte, že si ich postupne v knihe budete prepájať a uvedomíte si, že s nimi žijete dejiny ich rozrastajúcej sa rodiny. Dejiny, na ktoré chceli niektorí členovia zabudnúť a nehovoriť o nich ani svojim deťom, a preto sa rozhodli emigrovať do Nemecka, Talianska či USA.

Teraz nechcem byť patetická zase ja, ale čakajte, že im minulosť nedá pokoj, aký by si zaslúžili...

Keď som vyššie spomenula, že tento tridsaťročný príbeh je popretkávaný láskou, a že to hlavní aktéri nebudú mať jednoduché, platí to aj o rozhodnutí, či má osoba zostať s človekom, ktorého rodina bola na druhej strane barikády? Ha! Zďaleka som vám neprezradila tak veľa, preto sa skúste do tejto knihy s príjemným názvom Deti palisandra začítať a prosím, odpovedzte mi na otázku, či by ste boli schopní po tom, čo opustíte svoje milované Slovensko z dôvodov vojny, či aj tak už značne nefungujúceho systému, veriť v obnovu krajiny, ba čo viac, byť súčasťou toho znovuzrodenia a podstúpiť riziko návratu?

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

    eknihy

  • Meno autora: Sahar Delijaniová
  • Národnosť: iránska
  • Knihu vydalo: Fortuna Libri
  • Počet strán: 277
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2013
  • Žáner: biografie, historické
Čítané 1623 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.