banner top eknihy.guru

Knižné tipy týždňa
Zuzana Švecová

Zuzana Švecová

Nielen pri ľuďoch, ale aj pri knihách platí, že prvý dojem môže byť klamlivý. Čakáte napríklad poéziu a dostanete triler. Ale pamätajte na to, že zlé veci sa stávajú najmä osamelým, smutným a nešťastným ľuďom, bez ohľadu na vonkajší dojem...

Hore ruku, kto pozná Štúra, Hviezdoslava, Štefánika, Jesenského, Tatarku. Fajn, hlásia sa všetci. Evidentne v škole nechýbali. Čo však o týchto slovenských osobnostiach v skutočnosti vieme? Je to viac ako len dve, tri vety, nejaké to dielo?

Báseň by človek nemal vnímať rozumom. Rátanie slabík, kontrola kvality rýmov, to všetko oberá vnímajúceho o pôžitok z poézie. Báseň má byť záležitosť pocitová, vnemová, má vo svojom čitateľovi čosi hlboko vnútri rozochvieť.

Aká vôňa sa vám spája s detstvom? Vôňa babkiných koláčov? Čerstvo napadaného snehu, ktorý siahal až po kolená? Lúčnych kvetov, z ktorých ste mame viazali kyticu? Práve vôňa pripútaná k silnej emócii patrí k najhlbším ľudským spomienkam vôbec.

Medziľudské vzťahy bývajú málokedy jednoduché. Niečo vieme, niečo si domyslíme – hlavne my, ženy, sme na to špecialistky. Práve preto sa odborné knihy o vzťahoch predávajú ako teplé rožky.

Maliar, vedec, cudzoložnica, krehotinka, rojko a more. Zvláštne spojenie... Nekonečné šíravy vody, ktoré pohlcujú smútok, bolesť aj žiaľ. Nekonečné v ich sile, ale aj v nežnosti. 

Ako človek starne, ľudí okolo neho ubúda. Nielen doslovne, ale aj metaforicky. Je čoraz menej tých, s ktorými čosi zdieľa, s ktorými sa môže rozprávať. A pritom je to paradox. Keďže je na svojej životnej púti dlhšie, mal by mať viac spriaznených duší, než mladí ľudia. No svet takto nefunguje.

Aby sme prežili, urobíme čokoľvek. Nános civilizácie z nás rýchlo opadá, ak ide o to, či prežijem ja, alebo môj jaskynný sused. Sú však momenty, kedy človek stratí chuť žiť, kedy jeho pud sebazáchovy opadne. A v takom prípade je mŕtvy oveľa skôr, ako ho pochovajú.

Každý deň zmizne na svete človek. Občas je to len útek z domova, občas ide o únos. Niekedy sa objaví sám, niekedy sa nájdu už len jeho pozostatky. Koľko času musí uplynúť, aby stratil nádej ten, kto takýmto spôsobom prišiel o milovaného človeka?

V niektorých krajinách nie je možné zmeniť kastu, do ktorej sa človek narodí. Prechody medzi vrstvami v spoločnosti sú inde možno realizovateľné, nikdy však nie jednoduché. Je naším osudom zomrieť v tej istej spoločenskej triede, ktorá nám bola predurčená?

Strana 1 z 24