banner top eknihy.guru

Knižné novinky vydavateľstiev

Nemá na výber, len poslúchať

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Práca Madam X spočíva v tom, že vychováva a mení drzých, rozmaznaných synov bohatých a mocných mužov na slušných mladých ľudí, ktorí sa vedia vhodne správať v spoločnosti, vtipne konverzovať a majú dosť sebavedomia.

Madam X je mimoriadne vzdelaná a kultivovaná žena, ktorá vie, kedy na týchto mladíkov musí byť prísna. No za jej sofistikovaným zovňajškom sa skrýva zlomená žena, duša uväznená medzi nebezpečnou minulosťou, na ktorú si nespomína, a prítomnosťou v uzavretom apartmáne na najvyššom poschodí.

Tam žije pod ochranou krásneho Caleba, ktorý tvrdí, že má právo na jej telo aj na jej dušu, lebo ju v minulosti zachránil pred istou smrťou. Caleb opakovane dáva Madam X najavo svoju dominantnosť. Madam X po ňom fyzicky túži, no občas jej naháňa strach. Na jednej strane jej vyhovuje bezpečie v Calebovom strešnom apartmáne, v zlatej klietke, na druhej strane túži po slobode a voľnosti.

Madam X však nikdy nepoznala nič okrem stien svojho bytu, a tak sa bojí čokoľvek podniknúť.

Až sa raz náhodou dostane von a stretne neznámeho tajomného muža, ktorý by mohol zmeniť celý jej život.

Vypočujte si AUDIO úryvok z knihy.
Číta Zuzana Jurigová Kapráliková:

Madam X je strhujúci príbeh o vášni, strachu, o identite. Nechýba erotika a intímnosť, zajatie, dominancia a túžba po slobode. Vynikajúci úvod novej série. „Poetické a hriešne provokatívne,“ napísal New York Times.


Volám sa Madam X.

Moja minulosť je kdesi zamknutá.

Moja prítomnosť je v tejto pozlátenej klietke...

Začítajte sa do novinky Madam X:

Nie som tvoja.

Patrím mužovi, len jedinému mužovi a ten sa nedelí. Aj keď viem, že po mne túžiš.

A ty, ty nie si hoden ani toho, aby si pomyslel na jeho meno. Nesiahaš mu ani po päty, čo sa týka múdrosti, kultúry, šarmu a elegancie. Ten muž je navyše prirodzene dominantný. To ty nedokážeš.

Ani ja si radšej nepomyslím na jeho meno. Nevyslovím ho nahlas. Nie, keď som sama, a nie, keď sa ma rozhodne navštíviť. A určite sa pred tebou o ňom nikdy nezmienim. Pred nikým. Je ako slnko vychádzajúce nad horizont a vy ste úbohé svätojánske mušky mieriace do noci. Každý z vás si myslí, že jeho malé svetlo svieti najjasnejšie. Nikdy nepochopíte, akí ste v skutočnosti malí a bezvýznamní.

1

Dnes si krásny. Máš hlbšie zasadené hnedé oči, z ktorých vyžaruje teplo. Objavujem v nich nepokojný oceán inteligencie, rafinovanosti aj krutosti. Si mladý, nemáš ani dvadsaťpäť rokov. Tvoja mladosť sa prejavuje v tom, že neobsedíš na jednom mieste na mojej bielej koženej pohovke. V spôsobe, akým si prekrížiš nohy v bridlicovosivých nohaviciach značky Armani a potom ich pred seba vystrieš. V tom, ako sa dotýkaš svojich náramkových hodiniek značky Rolex a úzkostlivo si oberáš neviditeľnú smietku z čierneho trička s véčkovým výstrihom. V spôsobe, ako sa silnými, ale krehkými prstami dotýkaš svojho kolena, potom čeľuste a napokon nimi vylovíš z vrecka tenký smartfón, ktorý tam však nie je, lebo si sa toho prístroja zbavil v rámci nášho tréningového programu ešte za dverami. Určite ten program potrebuješ.

Voláš sa Jonathan. Dnes. Nie Jon ani John či Johnny, ale Jonathan. Veľmi jemne zdôrazníš prvú slabiku. Je to milé, keď tak vyslovuješ prvú slabiku vo svojom mene. Jo-nathan. Ako keby si sa chcel uistiť, že ťa počúvam, skôr ako dopovieš zvyšok, ako keby si chcel povedať: Dávaj pozor, kto som. Si taký mladý, Jonathan. Si len o niekoľko rokov mladší ako ja, ale nie je také dôležité, že slnko nad mojou hlavou vyšlo viackrát. Tvoj vek dokazuje, že nie si schopný pokojne sedieť, vidieť ti ho na očiach, v tých hnedých očiach a v tom, ako na mňa pozeráš: s vášňou, vypočítavo, s údivom, no nie je v nich ani štipka strachu.

Si taký ako aj ostatní – nenávidím nedostatok skloňovania v angličtine, iné jazyky sú oveľa presnejšie, efektívnejšie a elegantnejšie. Skúsim to znova: ty (singulár, Jonathan) sa veľmi podobáš na zvyšok vás všetkých (teda plurál) mužov, ktorí tu boli pred tebou, Jonathan, a odišli.

Ty, Jonathan, na mňa pozeráš s hladom v očiach a asi premýšľaš o tom, do akej miery ma môžeš vlastniť, ako môžeš rozhodovať o pravidlách, ktoré nás spájajú na základe našej zmluvy, ako ma donútiš, aby som s tebou odišla a bola len tvoja. Uvažuješ, ako by si mi uvoľnil top a nahla som sa, aby si mi lepšie dovidel do výstrihu. Ako by si ma mohol mať celkom. Rovnako ako ostatní, nemôžeš. Nikto ma nemôže vlastniť.

Nie som tvoja.

Patrím mužovi, len jedinému mužovi a ten sa nedelí. Hoci po mne túžiš.

A ty – ty nie si hoden ani toho, aby si pomyslel na jeho meno. Nesiahaš mu ani po päty, čo sa týka múdrosti, kultúry, šarmu a elegancie. Ten muž je navyše prirodzene dominantný. To ty nedokážeš.

Ani ja si radšej nepomyslím na jeho meno. Nevyslovím ho nahlas. Nie, keď som sama, a nie, keď sa ma rozhodne navštíviť. A určite sa pred tebou o ňom nikdy nezmienim. Pred nikým. Je ako slnko vychádzajúce nad horizont a vy ste úbohé svätojánske mušky mieriace do noci. Každý z vás si myslí, že jeho malé svetlo svieti najjasnejšie. Nikdy nepochopíte, akí ste v skutočnosti malí a bezvýznamní.

Sedíme teraz na mojej pohovke a chlipkáme čaj Earl Grey. Všímam si tvoj postoj, tvoje držanie tela, ako máš naklonené zápästie, keď piješ, ako ohýnaš krk a pohybuješ očami. Všetko to vidím, každý detail, zvykám si na to a v duchu si robím poznámky, pripravujúc sa na ďalšiu lekciu. Popritom chlipkám čaj a snažím sa s tebou viesť rozhovor.

V konverzácii si hrozný, Jonathan. Hovoríš o športe ako obyčajný chalan na barovej stoličke, čo popíja pivo. Ako keby som sa mohla s tebou vydať na takú cestu. Nechám ťa tárať o akomsi hráčovi a prikyvujem, zahmkám, keď urobíš pauzu. Oči mi žiaria, ako keby ma to nadchýnalo. Lebo ty túto lekciu potrebuješ, Jonathan. Nechám ťa tárať o futbale a tvárim sa, že ma to zaujíma. Pokračuješ, márniš svoj aj môj čas, až kým sa ti neminú slová alebo kým konečne neprídeš na to, že si z teba uťahujem. Dostanem ťa na háčik ako rybu.

Nudíš ma, Jonathan, takže k tebe nebudem príjemná.

„A okrem toho všetko preráta ako obchodník, viete? Nikto sa ho nemôže dotknúť, nikto, ak má raz loptu. V každej hre, v ktorej som, mu dám loptu ako nejaký idiot, rovno mu ju podám, to je všetko, čo treba. Asi som si ho vybral do svojej fantazijnej futbalovej ligy a on mi zarobí famózne peniaze...“ Rozhadzuješ rukami, krúžiš nimi, pokračuješ a ja ťa musím počúvať. Musím počúvať každé slovo, ako keby to boli kúsky skladačky.

Dopijem čaj.

Nalejem si ďalšiu šálku a vypijem polovicu. Ty si ešte nedopil prvú šálku, lebo stále rozprávaš a nikdy sa to asi neskončí.

Napokon to už viac nevydržím.

Odložím svoju šálku na tanierik a hlasno buchnem. Vyľakáš sa a zmĺkneš. Nechám ten zvuk chvíľu sa vznášať vo vzduchu, kúpem sa v ňom a zbieram si myšlienky. Nechám ťa sledovať, aká som nespokojná. Potíš sa, na koženej pohovke ti nie je pohodlne, ale nepozrieš sa mi do očí. Vieš, že si urobil chybu.

„Madam X, prepáčte, ja...“

„To stačilo, Jonathan.“ Poviem to tak, že zdôrazním prvú slabiku, aby som ti ukázala, ako hlúpo to znie. „Premrhali ste takmer tridsať minút môjho času. Pripomeňte mi, Jonathan, koľko vášho otca stojí hodina nášho sedenia.“

„Ja, hm...“

Ostro na teba pozriem. „Áno?“ ozvem sa jasne a ničím sa to nesnažím utlmiť.

„Tisíc dolárov na hodinu, Madam X.“

„Správne. Tisíc amerických dolárov za hodinu. A práve ste pol hodiny premrhali bľabotaním o futbale. O koľko peňazí ste prišli?“

„O päťsto.“

„Správne. Aspoň jednoduché čísla viete zrátať.“ Odchlipnem si čaju a zo svojho hnevu vytvorím vo svojich útrobách guľu. „Vysvetlite mi, Jonathan, prečo si myslíte, že také hlúposti stoja za môj drahocenný čas.“

„Ja, hm...“

Znovu tresknem šálkou o tanierik, až sa mykneš. Vstanem, napravím si šaty na bokoch a všimnem si, ako po mne prejdeš pohľadom. Chystám sa k dverám. „Nadnes sme skončili, pán Cartwright.“

„Nie, Madam X, je mi to ľúto. Polepším sa, sľubujem...“

„Nemyslím, že áno, lebo neverím, že ste schopný polepšiť sa, pán Cartwright. Nedokážete ani prestať hmkať a používať nevhodné slová. A nehovorím o tom, že mrháte naším vzácnym časom, pretože tárate o futbale.“

„Chcel som len nadviazať rozhovor, Madam X.“

„Nie, Jonathan, nie. Nerozprávali ste sa so mnou, ale niečo ste mi hovorili. Z úst vám šli doslova exkrementy, len aby ste počuli hovoriť sám seba. Možno medzi vašimi... priateľmi... sa taký brak považuje za konverzáciu. Ja som však dáma. Nie som vaša kamarátka. Nie som barová fľandra s prázdnou hlavou, ktorú ohromíte bielymi zubami, začesanými vlasmi či drahými topánkami. Neviem, koľko je ochotný zaplatiť váš otec, pán Cartwright. Ani približne. Teda ak chceme v našich sedeniach pokračovať, musíte sa zlepšiť, a veľmi rýchlo. Ja si nemôžem dovoliť strácať čas a nemám na také nezmysly ani trpezlivosť.“

„Prepáčte, Madam X.“

Zazriem na teba. „Fňukáte a podlizujete sa. Správate sa ako dieťa. Keď hovoríte, vo vašich vetách je len zneuctenie a nepoviete nič hodnotné. A keď vám pripomeniem vaše chyby, ospravedlníte sa ako chlapec prichytený s ukradnutým koláčom.“

Len na mňa civieš, opieraš sa predlaktiami o kolená, krútiš prstami a nepokojne nimi škriabeš. Nemáš dôstojnosť, postoj ani eleganciu. Máš asi toľko šarmu ako peň stromu.

Práca s tebou bude ozajstnou skúškou mojich zručností. Uvedomujem si, ako sa hnevám, keď ti robím prednášku. Hnevám sa na teba, aký si hlupák. Hnevám sa naňho... Pretože musím strácať čas s takým deckom ako ty, lebo ty, Jonathan, predstavuješ to najhoršie z mojej klientely. Nudím sa s tebou, hnevám sa, doslova vo mne vrie. Jonathan, neveští to nič dobré.

„Sadnite si rovno. Nemykajte rukami. Oprite sa o opierku a uvoľnite sa. Reč vášho tela musí vyjadrovať istotu a sebakontrolu, pán Cartwright. Stále sa musíte tváriť uvoľnene a nenútene.“

„Som uvoľnený,“ namietneš.

Nenamáham sa odpovedať, len prejdem krížom cez miestnosť k tebe a zastanem takmer medzi tvojimi kolenami. Hľadím ti do očí, nech sa do teba dostane všetka moja snaha, každá myšlienka, nech úplne pochopíš, ako ťa podceňujem. Si nikto. Si nič. Si decko. Pekné, rozmaznané decko. A nech sa to prejaví aj v tvojom pohľade, keď na teba pozerám.

Nepokojne sa pomrvíš, prenesieš váhu z jednej polovice zadku na druhú. Najprv sa odvrátiš, potom si prstom prejdeš po záhybe na nohaviciach.

Stojím nad tebou a mlčky na teba hľadím.

„Čo je? Čo chcete, Madam X?“

„Preto ste tu. Nemali by ste sa na to pýtať. A mali by ste to vedieť. Lepšie by bolo, keby ste mi vy povedali, čo chcem. To by bol dobrý začiatok.“

„Čo treba na to, aby ste mali o mňa záujem?“ pýtaš sa s úškrnom, hoci vidím, že chceš, aby to vyzeralo zvodne. Alebo nejako podobne.

Zasmejem sa a odvrátim sa. „Ach, Jonathan. Nikdy o vás nebudem mať záujem. Nezaujímate ma. Ani trochu. Chýba vám... no, nedá sa to ani vymenovať. Práve preto ste tu.“

Počujem, ako vstávaš, čakám na tvoj pohyb. Zastaneš za mnou, áno, si vysoký a tráviš veľa času v posilňovni, aby si mal dobrú postavu. Bez dominantnosti a autority je to však nanič. Položíš mi ruky na driek, obrátiš ma na mieste a ja ti to dovolím.

„Prečo som tu, Madam X?“

„Nemali by ste sa to pýtať, Jonathan.“

„Prečo tak vyslovujete moje meno?“

„Tak ho vyslovujete aj vy.“

„Znie to smiešne.“

„Aj od vás.“

Zvraštíš obočie a teplo z tvojich očí je preč. Dobre. Aj tak som chcela tú fasádu zbúrať, chcem sa dostať k tvojej podstate.

„Nie,“ trváš na svojom.

Usmejem sa, ale je to krutý úsmev. „Ak sa chcete hádať, choďte za svojou sestrou. Alebo sa zapojte do nejakého stredoškolského debatného krúžku. Tam sa môžete hádať do vôle.“

„Prečo som tu, Madam X?“ spýtaš sa znovu a tvoje ruky stále spočívajú na mojom drieku. Necháš ich tam.

Dovolím ti, aby si sa ma dotýkal, ale ty to nevieš využiť.

„Naozaj to neviete?“

Pokrčíš plecami. „Nie.“

„Kto som?“

„Madam X.“

„A čo myslíte, čo to znamená?“

Zažmurkáš a pozrieš vpravo. „Poskytujete služby.“ Zdvihnem obočie. Odkašleš si a zakoktáš: „No, ja... hm...“

„Ak ešte raz zahmkáte, naozaj sa nahnevám.“ Hlas mi znie chladne, ale dovolím ti, aby si sa ma dotýkal ďalej. Uvidíme, čo urobíš.

„Nechcel som...“

„Klamár,“ precedím cez zuby.

Začervenáš sa a odvrátiš sa. „Ste niečo ako prostitútka alebo eskortná spoločníčka... ale... nie.“

Zazerám na teba a ty ma pozoruješ. Vykročím k tebe, ešte zvodnejšie pokrútim bokmi a vykrútim pery. „Naozaj? Myslíte?“

„Nie celkom, no...“

„Myslíte, že ide o sex?“ Stojím len milimetre od teba, končekmi pŕs sa takmer dotýkam tvojho trička. „Odkiaľ máte taký dojem, pán Cartwright?“

Ešte viac sa začervenáš, potom zbledneš. „Chcel som povedať, že sa voláte Madam X. Ako... madam. A beriete tisíc dolárov na hodinu. Preto.“

„A čo o mne hovorí, že som prostitútka, pán Cartwright?“ Zdvihnem bradu a hľadím na teba, ani nežmurknem.

„Nič. Chcel som povedať...“ Odmlčíš sa a vo vzduchu ovisne ticho.

Pre teba to ticho predstavuje absolútne muky.

„Čítali ste zmluvu, pán Cartwright?“ Zdvihnem obočie.

Neisto pokrčíš plecami. „Nie celkom.“

„A dúfate, že zdedíte otcovu spoločnosť?“ Krútim hlavou. „Úbohé.“

Vidím, že ťa to nazlostilo. Rozšíriš nozdry, prižmúriš oči, zatneš päste. „Už mám toho dosť. Nebudem platiť tisíc dolárov za to, aby ma urážali.“

„Vy mi nič neplatíte, platí váš otec. A dúfam, že už toho máte dosť. Možno nájdete vnútornú silu, aby ste zastavili moje urážky.“

Obrátim sa a obnovím medzi nami kontakt. Prehodím pár krátkych slov, ale sú tvrdé ako železo. Podpísal si zmluvu, rovnako ako ja a tvoj otec. Poznám ju a takisto aj tvoj otec, ale ty si jednoducho lenivý, aby si sa ňou trápil.

Stojím so zmluvou v jednej ruke a druhou ti ju ukazujem. Moja vystretá dlaň ťa tak prekvapí, až sa nakloníš dozadu a tvrdo dosadneš na pohovku. Si v šoku. Vyložím si jednu nohu na lesklé africké drevo medzi tvojimi nohami a pichnem ťa prstom do hrude. Viem, že ťa to bolí.

Čítané 58 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.