banner top eknihy.guru

pondelok, 03 február 2014 21:25

Aj klauni prinášajú slzy

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(10 hlasov)

Bežný človek sa zaoberá svojimi bežnými problémami a o tom, čo sa deje v laboratóriách, nechce ani počuť. „Načo aj? Veď sa ma to netýka.“ Naozaj? A čo ak vám poviem, že tento skutočný príbeh odhaľuje zverstvá, ku ktorým sa uchyľujú mocní, len aby dosiahli pokrok za každú cenu?

Myslím si, že nikto by nemal umrieť bez toho, aby si ju prečítal. Komplexnejšiu knihu nepoznám. Johannes Mario Simmel vložil do nej všetko. Absolútne. Korupciu, politické machinácie, vojny, lásku, stratu, bolesť a hlavne FAKTY. Tento napínavý román, ktorý niesol prvky detektívky, nie je vymyslená rozprávka. Okrem pár zmenených údajov sú všetky situácie, udalosti, rozhovory a nahrávky skutočné. Jeden z príbehov, ktorý napísal život...

Na to, aby som napísala recenziu, ktorá nebude mať päť A4, som musela vypiť dva čaje a zjesť celú čokoládu. Je to v poriadku, rada som sa obetovala.

vytiahli samopaly, ktorými brutálne vystrieľali celý cirkus

Začínate knihu čítať a myslíte si, že to bude romantika. Norma bola so synom Pierrom v cirkuse, na scénu prišli klauni a... vytiahli samopaly, ktorými brutálne vystrieľali celý cirkus. Utriete si pot z čela a venujete príbehu väčšiu pozornosť. Čítate realisticky opísanú bolesť nad stratou syna, preciťujete spolu s Normou jej hnev na svet. Zaraďujete ju do kategórie silných žien, ktorá sa snaží žiť za každých okolností, no myšlienky jej stále utekajú za mŕtvym synom, a tak smutná atmosféra neutícha. Samé spomienky.

Nedominuje tu len láska k dieťaťu, ale aj partnerská láska. Norma stratila svojho muža vo vojne (keďže obaja boli novinári) a už nikdy sa nechcela zamilovať. No, stretla Jana a pocítila to, čo je tak vzácne. Veľmi sa vzpierala. Láska bola pre ňu slabomyseľnosť, ktorou sa začínalo každé trápenie. Keď vám na nikom nezáleží, nebudete predsa zničení, keď ho stratíte. No každý sa môže láske vzpierať, ona si aj tak svoju cestičku nájde.

„Do toho kostola si vošiel sám... Čakala som vonku na lavičke... Bola tam jašterička s prastarými múdrymi očami. Myslela som si, že všetko pozná, tvoj žiaľ, i môj. Ty si vyšiel z kostola a pochopil si, ako mi je na duši, všetko si pochopil... Azda aj to už bolo divadlo, lož a klamstvo? Tomu malému otrhancovi, ktorý bol taký zúfalý, lebo bezpodmienečne potreboval desať frankov, si dal dvadsaťfrankovku. Povedal si, že ten kraj je krásny, ale svet nie je krásny... V Le Ciel d´Azur si povedal: ,Keby som si vzal krídla rannej zory a zosadol by som pri najďalšom mori, aj ta by ma odprevadila Tvoja ruka...´ A neprestajne si sa na mňa pozeral... Bolo to všetko divadlo, divadlo a pretvárka? Klamal a zneužíval si ma od samého začiatku, neviem kvôli čomu.“

No každý sa môže láske vzpierať, ona si aj tak svoju cestičku nájde.

Žijeme si v akejsi bubline so starosťami a radosťami, zatiaľ čo mocní kujú plány, ako ovládnu svet. USA aj ZSSR sa predbiehali v tom, ktorá veľmoc ako prvá objaví vírus, ktorý zmení „tých druhých“ na poslušné ovce a začne sa SOFT WAR. Ktorej sa to podarí ako prvej?

„...ide o zmenu dedičnosti, ktorá sa prejavuje u obidvoch: absolútne zachovanie krátkodobej aj dlhodobej pamäti, no akýkoľvek nedostatok emócií pri spomínaní; akýkoľvek nedostatok emócií vo všetkých oblastiach; strata aj najminimálnejšieho pudu agresivity, ako aj strata schopnosti utvoriť si vlastný názor; bezmyšlienkovité a nekritické prijímanie cudzích názorov a mienok; k tomu sa paradoxne pripája koncentrácia citov na jednu jedinú oblasť, pričom táto koncentrácia vedie k úplnému vyčerpaniu, ak sa nezahatá.... Sme nútení za každých okolností udržať v tajnosti to, čo sa stalo, inak vypukne panika.“

Nezabíjajú nás veci, ale dávka.


Je to vždy o tom istom. Nezabíjajú nás veci, ale dávka. Taká veda je fantastická a nikdy ňou nebudem opovrhovať, pomáha nám, no i zabíja. (Koniec-koncov, ako aj zbrane, lieky či láska.) O tom, že aj tá najkrajšia ideológia všetko zničí.

Aj klauni prinášajú slzy bola napriek zložitej téme napísaná výborne. Kompozícia je rozčlenená na tri časti a záverečný epilóg bol autorov skvelý ťah.

„Láskali sa, až kým Normu nepremohla slastná rozkoš a už nevládala na nič myslieť. Pomyslela si ešte, že toto krátke intermezzo zvané život býva v niektorých okamihoch nádherné.“

Ďaľšie informácie

  • eknihy.guru:

  • Meno autora: Johannes Mario Simmel
  • Národnosť: nemecká
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 322
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 1987
  • Žáner: krimi
Čítané 2825 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.