banner top eknihy.guru

piatok, 12 september 2014 09:34

Na vine sú hviezdy

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(9 hlasov)

Túto knihu všetci ospevovali, preto som tak dlho čakala, kým si ju prečítam. Všeobecná hystéria ma paradoxne odpudzovala, no predsa len som to urobila. Prečítala som knihu, ktorá na svete láme rekordy v počte predaných kusov.

Príbeh, akých tu bolo nespočetné množstvo. Ona je smrteľne chorá, on sa z toho dostal a zaľúbia sa do seba. Zjednodušené, ale nie výstižné. Robiť rýchle závery ma táto kniha odučila ako nič. Pretože za všetkým sa skrýva nejaké „ale“.

Hazel všade, kam príde, sprevádza kyslíková fľaša, ktorá jej pomáha dýchať. Augustus zase po rakovine prišiel o nohu. Stretávajú sa v podpornej skupine, ktorej priebeh Hazel bez milosti opisuje takto:

Rakovinové „radosti“ ako podpiskarty svetových hráčov basketbalu alebo výlety do Disneylandu len preto, že zomierate. Kruté?

„Nás šesť, sedem či desať vošlo dnu po svojich alebo na kolieskovom kresle, hneď sme sa vrhli na neveľký výber sušienok a malinoviek, potom sme si posadali do Kruhu dôvery a vari po tisíci raz sme si vypočuli Patrickov zúfalo depresívny príbeh. Ako mu našli rakovinu na vajciach a všetci si mysleli, že zomrie, ale on nezomrel, a tak tu teraz sedí s nami v suteréne kostola stotridsiateho siedmeho najkrajšieho mesta v Amerike, že teraz už je dospelý, rozvedený, závislý od počítačových hier a takmer bez jediného priateľa.“

To je pozitívne, čo?

Rakovinový svet tu máte z druhej strany. Hazel, Augustus, ale aj ostatné postavy ukazujú, ako to v skutočnosti je. Rakovinové „radosti“ ako podpiskarty svetových hráčov basketbalu alebo výlety do Disneylandu len preto, že zomierate. Kruté? Je to však pravda, ako všetko ostatné v knihe. Hazel ani Gus si nedávajú servítku pred ústa a mnohí sú často v pomykove. Tak ako som bola aj ja takmer stále. Nevedela som, či mám neveriacky krútiť hlavou, keď sa s Hazel bezcitne rozprával spisovateľ jej obľúbenej knihy, za ktorým sa dotrepala až do Holandska a ten ju poslal do teplých krajín, alebo sa mám začať smiať na vtipoch o slepých či beznohých ľuďoch.

Kniha plná paradoxov, morbídnosti, ale najmä pravdy. O tom, že život je sviňa hovoriť nemusíme, ale po prečítaní som si uvedomila, že sa mám svinsky dobre a že za niektoré moje „problémy“ by som si zaslúžila facku z otočky. Nič nie je lepšie ako kniha, ktorá vás niečo naučí a nie, že si len odškrtnete v zozname bestsellerov kolónku „prečítané“, ale najlepšie je, keď si k nej urobíte poznámku „pochopené“.

Nič nie je lepšie ako kniha, ktorá vás niečo naučí

Smrťou sa to nekončí...

Nebudem predstierať, že ma koniec nenahneval (lebo to nebol koniec, dokelu!), nedojal a nerozplakal. Stále som si opakovala, že je to len kniha, že sa tým nesmiem zožierať, lebo ak sa človek s rakovinou alebo podobným ochorením už v živote stretol určite vie, o čom rozprávam.

Úplne chápem, prečo opantala milióny ľudí a z pultov zmizla ako teplé rožky a v súčasnosti má u nás už druhé vydanie.

Rozmýšľajte o knihe

Na vine nie sú hviezdy, ale táto kniha, že po zatvorení som na ňu myslela, kade som chodila. Lebo toľko aspektov lásky, priateľstva, nehy, ale aj zlosti a nenávisti pokope je nezabudnuteľné. Úplne chápem, prečo opantala milióny ľudí a z pultov zmizla ako teplé rožky a v súčasnosti má u nás už druhé vydanie. Ak ste doteraz mali averziu voči všetkému masovému, prosím, v tomto prípade odhoďte predsudky. Sú témy, o ktorých písať je riziko a toto je jedna z nich. Avšak John Green si to uvedomoval, preto to urobil zo všetkou citlivosťou a mne sa to jednoducho páčilo. A bodka!

Trailer k filmu: https://www.youtube.com/watch?v=DtcQmmitftc

hviezdyhviezdy2

Čítané 7027 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.