blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

piatok, 16 august 2013 10:09

Kožky, kože

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

,,Priateľ, pozrieť na mňa." prehltol ten divný mužíček lámanou angličtinou. A ten ako o čom točí? pýtal som sa sám seba. Zachvíľu vystúpil z vrtuľníka ďalší člen kapely. Koncert sa mohol začať. Pri pódiu stál postarší pán a čosi nezrozumiteľní vykrikoval. Pýtal som sa Petra, či ho nepozná (lebo Peter je ten typ človeka, ktorý musí poznať každého a všetko vedieť). A ten odvetil: "Ale taký laponský blázon, asi patrí k nim." Uf, hľadal som v hlave priečinok Laponsko a akosi nič nešlo načítať. Potom mi to došlo. Moja pamäť taký pojem nepozná!

Ako som obrátil hlavu doprava, zdvihol zrak, hneď som si spravil obraz o tej krajine. A odvtedy, keď sa povie slovo Laponsko alebo niečo iné odvodené od Laponska, predstavujem si šialencov v kožkách pobehujúcich po pódiu, zarastených ako bazmekov z doby minimálnekamennej hrajúcich na superdrahých gitarách a bliakajúcich do mikrofónu. Oni to nazývajú black metal, ja spoločenstvo satanášov, a Sára, moja dlhonohá sexi samička to nazvala grcaním do mikrofónu. Chúďa, pri jej nežnom rockovom vierovyznaní sa jej ani trochu nečudujem.

Celý koncert som myslel len na jedno. A to na: nech sa už tento zúfalý 250-ty nevydarený pokus stať sa slávnou kapelou konečne skončí a leader kapely vysloví spásonosné - krásne čisté: THANK YOU, a títo típci si dajú pohov.

Nebol by som tam a nemučil svoje uši, keby som to Uhtenovi minulý týždeň nesľúbil. Mal hrať so svojou kapelou Zaprdnuté vajce po nich. Vraj drtia hardcore (a majú v kapele šťavnatú bloncku - a že nie je ani sprostá! áno, mám Sáru! ale môžem si oči popásť, no nie? :-) Bol som zvedavý. Jasné, meškali 20 minút a ja som mal v sebe jubilejný 20-ty poldecák miestneho alkoholu na "L" (S Laponskom nič nemal - ASI). Nevládal som som rozmýšľať, ani vnímať pokusy mojej tiež opitej samičky dať mi pusu. Opojným nápojom sťažené oči mi klesli.

S námahou sa ich snažím otvoriť. Prisahám, je mi k nim treba dva veľké žeriavy... Lenže ani mozog, šofér monstéroznych žeriavov akosi neposlúcha. Vtom moje poopičné pokusy dostať sa späť do reality presekne ostrý mužský hlas. Vcelku nezrozumiteľný sa mi ryje do uší. "Čo?“ Dostávam zo seba, lebo to už fakt nemôžem vydržať. Mužský hlas ma svojou niekoľkokrát znásobenou ostrosťou vytŕha z delíria tremens. "Že čo?!" Zneužil si mladé dievča a potom ho dobil k smrti, a ty sa pýtaš, že ČO?!" Moja myseľ sa zastavila, stav sa prehĺbil. Význam jeho slov mi unikol, ako celá realita navôkol. "ZABIL SI ČLOVEKA!“ Vtom si vravím: "Snívam, aspoň si to užijem, znie to zaujímavo.“

Udrel ma päsťou do tváre, potom znova a znova. Nevnímal som údery, len ten tón ma rezal ako pekelný meč. A navyše, bol prireálny. Po spamätaní sa som zistil, že som zdrogovaný v záchvate žiarlivosti zabil svoju priateľku, teraz ležím v klietke na psychiatrii a nechcem žiť. S človekom, ktorý bol toho schopný. Lekár tvrdí, že nasadíme liečbu a bude to v poriadku. Zavraždiť niekoho nie je v poriadku. Najmä niekoho, koho ľúbime. Neustále sa snažím rozpamätať na ten ONEN večer, no nejde to...

Čítané 2533 krát Naposledy zmenené piatok, 16 august 2013 10:43

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.

Zaregistruj a píš